Inzercia

v NOTA BENE

Viac...

 

 

 

Z dlhov ukrajuje nosením batožiny: Keď príde vlak z Košíc, otočím sa aj štyrikrát

[14. 08. 2015]

Jozef Šimeg (36) predáva časopisy Nota Bene, pracuje aj ako nosič batožín na bratislavskej hlavnej stanici už od spustenia projektu v decembri minulého roku.

Nosiči bezplatne pomáhajú cestujúcim s batožinou každý pracovný deň od deviatej hodiny ráno do jednej poobede. Projekt pomáha ľuďom bez domova splácať dlhy s dôrazom na zdravotné poistenie. Každú sumu, ktorú nosiči použijú na zníženie dlhu, im realizátor projektu, občianske združenie Proti prúdu, ktoré robí aj projekt Nota Bene, zduplikuje. V tíme nosičov sú štyria zamestnanci, dvaja brigádnici a dvaja sociálni pracovníci. Nosičom pri riešení dlhov pomáhajú aj Advokáti pro bono cez Nadáciu Pontis. Jozef hovorí, že súhlasí s postojom mesta, ktoré chce vyhnať z lavičiek bezdomovcov. Združenie Proti prúdu však hovorí, že represívne kroky voči bezdomovcom nepomáhajú k riešeniu problému a pristupuje sa k nim namiesto budovania dostatočných služieb pre bezdomovcov aj v centre mesta.

Projekt Nosiči batožín môžete podporiť online tu.

Ako ste sa dostali do problémov?
Vyrastal som v pestúnskom zariadení. Mali sme s bratom aj byt, no boli sme mladí, neplatili sme a bytový podnik nám ho zobral. Mal som vtedy asi 23 rokov a odvtedy som na ulici. Robil som v minulosti vo Volkswagene pre kontraktnú firmu, ako prišla kríza, tak ju vyhodili. Predtým som robil v Česku. Dlho som nevedel zohnať prácu, lebo som v treťom ročníku nechal školu. Kamarát mi pred ôsmimi rokmi poradil predaj časopisov.

Kde teraz bývate?
U kamaráta v Petržalke, kde aj predávam Nota Bene.

Koľko si tým viete privyrobiť?
Závisí od ľudí, mesačne predám niekedy 120 kusov, teraz už pomenej, nosím aj kufre na hlavnej stanici, tak nie je na to toľko času. Robím tam na polovičný úväzok štyri hodiny denne v rámci oddlžovacieho programu. Keď som robil cez kontraktnú firmu, neplatili mi zdravotné poistenie, firma zanikla a ani v Čechách mi neplatili poistenie. Mám tam veľké dlhy, v exekúcii mám na zdravotnom dvetisíc eur, bez exekúcie ďalších dvetisíc. Teraz dám mesačne 50 eur a združenie Proti prúdu, ktoré projekt spustilo, priloží ďalších 50. Keď si takto mesačne našetrím 100, tak aj oni dajú rovnako. Keď si to zrátam, tak odkedy dávam každý mesiac 100 eur, dlh sa mi zmenšil o polovicu.

Sú niektorí cestujúci nedôverčiví, keď sa ponúkate, že im zoberiete kufor?
Hlavne zahraniční, niektorí to ešte možno nepoznajú. Boli sme aj v Rakúsku a vyhrali sme druhú cenu SozialMarie 2015 za sociálny projekt.

Ako na nosenie ľudia reagovali?
Najprv boli prekvapení, po čase si zvykli a teraz sú veľmi radi a chceli by, aby sme tu boli dlhšie. Zostávame na stanici iba do jednej poobede. Veľký nápor je ráno aj poobede, ale je to hradené cez grant a týždenne môžeme odrobiť len 20 hodín. Práce sa nebojím a rad by som mal prácu aj na plný úväzok ak by to bolo možné. Najskôr sme robili na dohodu tri dni do týždňa, ale po dvoch týždňoch sa to ujalo. Zo začiatku sa niektorí báli, že im chceme ukradnúť veci, ale preto máme aj uniformy, aby sme sa rozlíšili. Keď odídeme, niektorí falošní nosiči ešte po nás chodia nosiť a pýtajú si peniaze. Robí nám to zlé meno, keby náhodou niekto kufor ukradol.

Bol medzi ďalšími predajcami záujem o nosenie batožín?
Áno, ale väčšina záujemcov nemá dobré zdravie, aby mohli nosiť ťažkú batožinu.

Kto si nechá odniesť batožinu?
Skoro všetci, niektorí zahraniční nerozumejú, lebo neviem po anglicky, ale už sa trochu učím. Poviem "help" a ľudia si už tiež zvykajú. Nemusím sa ani núkať a sami prídu a poprosia. Keď príde vlak z Košíc, tak sa musíme niekedy otočiť aj štyrikrát. Sú aj takí, čo si zvykli čakať na nás hore na nástupišti. Niektorí si nás už vyberajú, občas dajú aj tringelty. Už keď ma oslovili, som vedel, že to bude dobrý projekt, lebo vidím, aké ťažké kufre aj starší nosia alebo mamičky s kočíkmi, keď cestujú.

Ste vôbec bezdomovec, keď máte teraz bývanie?
Vždy som mal kde bývať, keď som robil vo Volkswagene býval som v ubytovni, tiež aj v Česku. Čo je to však pojem bezdomovec? Koľko ľudí tu v Bratislave má byt alebo dom? Veľa ich je v podnájmoch. Boli aj také časy, že som spal v lese v stane, ale to iba krátko.

Vie si bezdomovec vždy nájsť niekde normálne miesto na prespanie alebo je problém s kapacitami v rôznych zariadeniach?
V nocľahárni Depaul stojí noc 85 centov, keď prídete večer do určitého času, dostanete aj večeru, máte tam posteľ, ráno dostanete raňajky, môžete sa osprchovať a do siedmej musíte odísť. Myslím si, že každý by vedel zohnať tých 85 centov, ale veľa ľudí rozmýšľa, že je teplo a budú spať vonku. Je to však rizikové, môžu ho okradnúť, zbiť. Ja som tak nikdy nespával.

Bratislavský magistrát predelil niektoré lavičky a odstránil operadla, aby na nich bezdomovci nemohli spať. Čo si o tom myslíte?
Je to dobré. Je to hlavná stanica, aj keď vyzerá, ako vyzerá. Ľudia si nemohli sadnúť, lebo na lavičkách spalo sedem ľudí, teraz je to lepšie. Predstavte si starú babku, ktorá si chce sadnúť a niekto opitý tam spí. Keď si chce bezdomovec ľahnúť, môže ísť niekde inde alebo do trávy, ale po zastávkach a parkoch sa nespí.

Ako vnímate hlavnú stanicu?
Sú tu milí ľudia, ale aj takí, ktorí otravujú ostatných, predávajú načierno naše časopisy. Je hanba, že nemáme eskalátory, ale je to aj dobré, lebo mám aspoň prácu.

Nesmrdí vám stanica?
Je tu taký čudný, zatuchnutý vzduch, ktorý sa nehýbe. Chýba ventilácia. Chodia sem aj rôzni ľudia, čo sa neumývajú.

Posťažujú sa vám ľudia popri nosení na stanicu?
Často hovoria, že je to hanba - hlavné mesto Slovenska a nemá eskalátory. Na vynovenej petržalskej vlakovej stanici síce sú eskalátory, ale roky nefungujú. Bol som aj na stanici v Rakúsku, tá je aká pekná. Všade eskalátory, tu nič.

Prečo sa na stanici koncentruje viac bezdomovcov?
Je ich tu veľa, pýtajú peniaze, žobrú. Jednému som ponúkol, že keď mi pomôže odniesť kufor, dám mu dve eurá, ale povedal, že si ich radšej vyžobre. Nechce sa im robiť, neviem, čo sa im v živote stalo. Roky sa tu už stretávajú tí istí.

Zmení sa to a zmiznú tí ľudia po zrekonštruovaní stanice?
Nie, stále tu budú. Policajti ich často kontrolujú, už ich poznajú. Keď nič nerobia, vykázať ich nemôžu. Keby ich ale chceli vytlačiť zákonom, nebolo by to dobré.

Hľadáte si teraz aj inú prácu?
Zatiaľ nie, chcel by som sa najskôr zbaviť exekúcie. Zostalo by mi 60 percent z platu a po ôsmich hodinách práce by som ešte musel predávať časopisy, to by bolo už veľa. Za izbu u kamaráta platím 120 eur, zostalo by mi 40 eur. S nosením batožiny a predávaním časopisov si zarobím 350-400 eur. Z toho platím ubytovanie, zdravotné poistenie, jedlo, oblečenie, cigarety. Dá sa z toho prežiť, keď mi to niekedy nestačí, kamarát mi nejakých 20 eur požičia. Koncom mesiaca sa časopisy predávajú horšie.

Dajú sa podobné peniaze zarobiť aj žobraním?
Neviem, v živote som nežobral. Nemám na to povahu, to by som bol radšej hladný. Hanbil by som sa. Vždy som si zarobil, chodím aj na brigády.


Nosič batožiny: Keď príde vlak z Košíc, otočím sa aj štyrikrát
Autor: MATEJ DUGOVIČ
Zaradenie: ROZHOVOR
Strana: 16
Datum: 2015-08-14
Zdroj: Denník N
Text: Z dlhov ukrajuje nosením batožiny: Keď príde vlak z Košíc, otočím sa aj štyrikrát

 

 

Začiatok stránky

Web používa redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.

Web Analytics