Sčítanie alebo prieskum?

[01. 12. 2016]

V novembri prebehol v Bratislave historicky prvý plošný prieskum ľudí bez domova spojený s ich sčítaním. Samotný prieskum bol dôležitejší, ako číslo, ktoré z neho vzíde. 

Hlavné mesto by mohlo byť na prvý prieskum ľudí bez domova právom hrdé, no  málokto informáciu o ňom zachytil. A ak, médiá zaplavili informačný priestor najmä vidinou čísla, ktoré z neho má vyplynúť. Pre našu organizáciu však nebolo hlavným cieľom číslo, ale samotný prieskum a informácie ním získané. 

Zistiť reálne číslo všetkých ľudí bez domova totiž v našich podmienkach takmer ani je možné. Mnohých sa ani pri najlepšej snahe nepodarí nájsť, pretože sa nachádzajú na neznámych miestach nepokrytých terénnymi pracovníkmi, alebo sú na komerčných ubytovniach, kde je sčítanie ťažko realizovateľné. 

Na tomto projekte sme od nastavenia až po realizáciu partnersky spolupracovali s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Osobne som sa za celú aktivitu veľmi zasadila, pretože som presvedčená, že hlas ľudí bez domova a kvalitné dáta o ich problémoch a potrebách umožnia lepšie nastaviť služby a pomoc. 

Pri sčítaní v zásade platí pravidlo, že konečné číslo sa tým viac približuje k realite, čím viac sú rozvinuté služby, v ktorých ľudí bez domova dokážeme zachytiť. V Bratislave sú tieto služby výrazne poddimenzované. Metodika sčítania, ktorú inštitút starostlivo vybral, bola nasmerovaná na cieľ získať o ľuďoch bez domova čo najviac informácií. Sčítanie bolo preto podriadené vypĺňaniu dotazníkov. 

V teréne však nastali situácie, keď som nemala odvahu ich ani len vytiahnuť. Napríklad, keď sa staršia pani v chatke pri otázke, ako sa má a čo by potrebovala, rozplakala a povedala, že ona si už chce len ľahnúť a zamrznúť. Mala som veľký pocit bezmocnosti, že v Bratislave nevieme týmto ľuďom pomôcť, že im nedokážeme zabezpečiť prístup k normálnemu bývaniu, aby sa z hrozného prežívania na ulici vymanili. Hrialo ma však pri srdci, že vďaka prieskumu sa sto šesť dobrovoľníkov a zástupcovia mesta či mestských častí konečne po prvýkrát dostali na miesta, kde ľudia bez domova musia žiť a videli, čo takýto život obnáša. 

Verím tomu, že počas prieskumu sa nám podarilo získať verné číslo tých ľudí bez domova, ktorí využívajú nejakú službu. Aj keď získané číslo (v čase uzávierky časopisu sme ho ešte nemali k dispozícii) nebude predstavovať reálny počet všetkých ľudí bez domova v Bratislave, oveľa dôležitejšie budú výstupy z prieskumu. 

Tento fakt sme zdôrazňovali aj pri príprave spoločnej tlačovej správy s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Po dobrej spolupráci bolo pre mňa veľkým sklamaním, keď Magistrát vydal inú, vlastnú tlačovú správu s posolstvom, že hlavným cieľom sčítania bolo zreálniť počet ľudí bez domova na území mesta. 

Umenšovanie problému neprinesie mestu žiaden osoh. Naopak, bolo by veľmi priekopnícke, keby dokázalo čeliť výzvam, ktoré riešenie bezdomovectva prináša a viac než na číslo sa zameralo na výsledky zrealizovaného prieskumu. 

Nina Beňová,

OZ Proti prúdu, vydavateľ Nota bene

 

 

Začiatok stránky

Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET systems.

Web Analytics