Martin Opeta už nie je medzi nami...

[03. 01. 2017]

Ten, komu Martin vstúpil do života, na to nikdy nezabudol. Vybudoval zázemie, základy projektu Nota bene. Pevné nitky, ktoré posplietal, nás držia dodnes...

Priamy a férový. Veľkorysý a láskavý k chybám iných. Nevyberal si slová a napriek tomu si ho skoro každý zamiloval. Chlap, ktorý postavil na nohy Nota bene. Je čírou hrôzou napísať, že Martin Opeta už nie je medzi nami…


• Vstával o piatej ráno, aby predajcom uvaril do termosiek kávu, docestoval do Bratislavy, zobral veľký ťažký batoh plný časopisov a v zime ho vonku pri hlavnej stanici predával predajcom. Mal odvahu robiť ťažké rozhodnutia, nebál sa postaviť ľuďom, čo nám nepriali. Ak sme my boli srdcom, on bol svalom.
Zuzana Csontosová Šedíková, spoluzakladateľka Nota bene


• Budem si ho pamätať ako spoluzakladateľa najlepšieho sociálneho projektu, čo poznám. A tiež ako duchovného majstra všedného dňa. Dokázal často bez zbytočných okolkov a zároveň láskavo trafiť klinec po hlavičke. Česť jeho pamiatke.
Matúš Bakyta, externý spolupracovník a kamarát


• Poznala som ho od začiatku. Som veľmi smutná, že odišiel skvelý človek, bol veľmi obetavý a veselý. Proste človek s veľkým srdcom. Úprimnú sústrasť jeho rodine. RIP. Eva Račická, predajkyňa 001


• Bolo mi cťou poznať takého mladého a úžasného človeka. Vážila som si jeho priamosť a férovosť. Vďaka nemu som objavila, že mám v sebe silu, o ktorej som netušila... Raz sme robili krst knihy nášho predajcu a majiteľ nás neprávom obvinil, že sme mu poškodili podlahu. Maťo šiel so mnou za ním a bol pokojný a úžasný. Vysvetlil mu, aké následky, hlavne právne môže mať, keď takto ohrozil bezpečnosť našich hostí. Potom mi povedal, že sa nesmiem báť a nesmiem ani ukázať, že sa bojím.
Dáša Ferenčíková, bývala terénna pracovníčka


• Akosi sa mi nedostáva slov. Alebo dostáva, ale keď ich spojím, znejú čudne. Tak dúfam, že Martin nejako vie, že aj ja na neho myslím a že mu ďakujem za to, čím pre mňa bol. Pre mňa je toto, čo sa stalo upozornenie, aby som mojim ľuďom hovorila už teraz a často, čím pre mňa sú.
Dada Gurová, kolegyňa


• Martin mi bol riaditeľom od príchodu do OZ Proti prúdu. Musím vyzdvihnúť veľkú dôveru, ktorú mne a kolegom dával. Bol veľmi špecifický „šéf“, nestretol som sa ešte s nikým takým, ako bol on. U niektorých predajcov Nota bene dlhodobo nezaberali „empatické prístupy“ od sociálnych pracovníkov a Martin vtedy využil svoju rolu riaditeľa a jednému z nich rázne vysvetlil, „ako sa veci majú“. Pamätám sa, ako to s tým predajcom zatriaslo a v nasledujúcom období sa jeho správanie fakt pozitívne zmenilo! Peter Kadlečík, kolega


• Maťko, ďakujem Ti za voľnosť a slobodu, ďakujem Ti za pocit ľahkosti, ďakujem Ti, že si sa dokázal smiať, hlavne sám na sebe. Cítim ešte hnev, že tu nie si. Akoby sa jedna dôležitá časť mozaiky niekde stratila… Ale dal si mi niečo, čo pretrváva ďalej a časom zaplní prázdnotu. Myslím na Teba a začínam sa usmievať. Skúsim sa toho držať.
Ivan Lorenc, kolega


• Martin, vďaka za to, že si bol. Bol si pre mňa super šéf. Tvoj neformálny a ľudský prístup ma sprevádza mojou prácou a zostáva pre mňa inšpiráciou.
Barbora Žiaranová, kolegyňa


• Martin bol skvelý vodca a rád pomáhal ľuďom. Mal dobrú dušu.
Katarína, bývalá kolegyňa


• Na Martina spomínam ako na hravého, vtipného a láskavého človeka, ktorý rád hľadal zmysel aj za hranicami všednosti... Nech mu je tam, kam prišiel, dobre. Zároveň myslím na jeho rodinu, aj keď ju nepoznám, musí to byť neopísateľne ťažké.
Barbara, kamarátka


• Zpráva o odchodu Martina Opety mě hluboce zasáhla. Upřímnou soustrast všem pozůstalým. Budu si ho navždy pamatovat jako bodrého a optimistického člověka, který měl ve věcech jasno a věděl, že se mají dělat správné věci.
Dagmar Kocmanková, zakladateľka časopisu Nový prostor


• Môj múdry kamarát, bývalý frajer, človek, ktorého som si vážila a ktorého som plánovala mať v živote navždy. Že keď prehrmia naše nedorozumenia, raz budeme s našimi rodinami chodiť na opekačky. Často sme videli veci z opačného konca, čo síce pomáhalo našej práci, ale aj robilo spoluprácu dobrodružnou a „napínavou“. Martin bol vždy kostra, na ktorej sme stáli. Človek, ktorému som volala, keď som našla zašprajcovaného holuba, ktorého som nevedela vyslobodiť. Človek, ktorý keď viezol moju chorú babičku z nemocnice na stanicu, to nakoniec stočil na diaľnicu a absolvoval štvorhodinovú jazdu, len aby ju vysadil priamo pred domom. Najviac ma trápi, že v poslednej dobe možno ani nevedel, že je pre mňa taký dôležitý a že ho mám tak rada. Toto je pre mňa najťažšie.
Sandra Tordová, šéfredaktorka a spoluzakladateľka Nota bene

 

Začiatok stránky

Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET systems.

Web Analytics