A tento poznáte?

[13. 07. 2006]

Viete koľko bezdomovcov potrebujete, aby sa postavil stanový tábor? (19. Mŕtvych.)

Zdá sa mi, že umenie, hlavne to „nemainstreamové“, malo za komunizmu väčšiu šťavu. Hrozivá prognóza, že ste sa do komunizmu narodili a v ňom aj „chcípnete“, a nemožnosť hovoriť otvorene viedla k zvýšenej vnímavosti publika na skryté významy a nevídanej hravosti, irónii a zmyslu pre nonsens na strane umelcov.
V dnešnom kontexte by asi aj avantgardná skupina Mimóza vyznela samoúčelne. Už sa totiž môže. A aj napriek strate príchuti zakázaného ovocia je to neodiskutovateľne fajn.

Môže sa skoro všetko. Akoby sme nemali hranice. Aj nechať ľudí na ulici umierať, ako minulú zimu. Nezáleží, či od mrazu, alebo vedomým odoprením pomoci tým, ktorí si sami pomôcť nedokážu. Kompetentní Bratislavy sa len prizerali. Neostal ľahostajný Minister vnútra. Za stany schytal kritiku. Nedivím sa, všetkých zahanbil.
Aj dnes sa ozývajú hlasy: Stany nikdy viac! Nesúhlasím. Bolo to najlepšie riešenie v čase, keď mesto nevyhradilo budovy a financie na prevádzku nocľahární s odborníkmi.

Poznáme však lepšie - vytvoriť Stratégiu riešenia bezdomovectva. Dali sme šancu a ponúkli spoluprácu. A prvý krok, otvoriť nocľaháreň, ktorá bude pracovať na tom, aby vrátila do života závislých bezdomovcov. Máme tri mesiace do úderu prvých chladných dní. Máme tu dve stovky pravidelných klientov stanov pre ktorých nemáme nocľahárne. Máme tu organizácie so zahraničným know how, pripravené robiť. Nemajú kde. Bratislava vraj nemá budovu a nemá financie.

Už takmer nie je čas. Hrozí opäť katastrofa minulej zimy. Znovu vyhrá ľahostajnosť? Ozaj a koľko bezdomovcov treba na systémové riešenie?

Sandra Tordová, tordova@yahoo.com  

 

Začiatok stránky

Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET systems.

Web Analytics