Nový zákon o sociálnych službách: občan v núdzi sa stáva hračkou v rukách úradov

[20. 11. 2008]

V mene 51 neziskových organizácii chceme tlmočiť naše vážne obavy z prijatia nového zákona o sociálnych službách.

• Chceme vyjadriť rozhorčenie nad spôsobom jeho schvaľovania, ktorý porušil demokratické zásady.

Nie počas rozpravy vo výboroch, ale až na plenárnej schôdzi parlamentu bol prednesený a prijatý poslanecký návrh s 53 bodmi, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili kvalitu zákona.

Poslankyňa Jana Vaľová zo strany Smer prednesením návrhov na poslednú chvíľu nedala možnosť vyjadriť sa k nim nielen ostatným, najmä opozičným členom sociálneho výboru, ale ani nikomu z ďalších zainteresovaných subjektov, ktoré na príprave zákona dlhodobo spolupracovali.

Nedodržala elementárne pravidlá slušnosti demokratického politika, ktorý o presadenie svojho názoru bojuje...

• Nový zákon hádže polená pod nohy ľuďom, odkázaným na pomoc druhých
Nové pravidlá nielen sťažili prístup k pomoci ľuďom v núdzi, ale siahli na ich dôstojnosť a integritu.

Občanom vzali právo vybrať si poskytovateľa potrebnej sociálnej služby a urobili z nich znova objekt rozhodovania úradníkov.

Namiesto očakávaného ľahšieho prístupu k naplneniu ich potrieb, tento zákon uplatnenie práva na pomoc výrazne sťažuje.

Navyše, zákon nepozná situáciu akútnej krízy a od bezdomovcov, obetí domáceho násilia a ďalších vyžaduje dodržiavanie takých administratívnych postupov, ktoré vylučujú poskytnutie včasnej pomoci tu a teraz. Vystavuje ich ešte väčšiemu ohrozeniu zdravia a života.

• Čo sa teda stane 1. januára, kedy zákon vstúpi do platnosti?
Týraná žena, ktorá naberie odvahu ujsť od muža, nemôže ísť do útulku alebo do domu núdzového bývania, ktorý jej poskytne ochranu a anonymitu, ale musí sa najprv hlásiť na úrade samosprávneho kraja a požiadať o zabezpečenie služby.

Jej strach o vlastný život je vystavený ďalšej zbytočnej skúške, nehovoriac o tom, že priamo na úrade potrebnú pomoc nedostane. (Alebo budú na úradoch držať pohotovosť??)

Predstavte si situáciu sociálneho pracovníka: omrznutý bezdomovec, klope neskoro večer na bránu útulku neziskovej organizácie.

Podľa pani Vaľovej by mal toho úbožiaka najprv poslať na úrad (vzdialený niekoľko desiatok km), aby tento rozhodol, ktorý útulok mu má poskytnúť pomoc.

Podľa zákona ho máme nechať zamrznúť? Človeku bez dokladov, ktorý najčastejšie potrebuje pomoc práve pri styku s úradmi, podmienime našu pomoc návštevou úradu.

Absurdné.

Takou je aj situácia, kedy sociálny pracovník na ulici alebo v nízkoprahovom dennom centre vysvetľuje bezdomovcovi, že mu nemôže vydať polievku, nechať osprchovať, dať čisté šaty, ani poradiť, ak nemá dohodu s úradom.

Tak toto od nás a od neho žiada pani Vaľová.

• Koniec mukám rozhodovania – úrad to vyrieši
V prípade občanov s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom návrh zákona oddeľoval posúdenie zdravotnej a sociálnej situácie, ktoré vždy musí urobiť úrad, od priameho poskytovania služieb na základe dohody medzi občanom a poskytovateľom.

Doteraz úrad rozhodoval o oboch skutočnostiach jedným dychom. Pôvodný návrh zákona priznal občanovi právo výberu poskytovateľa a to úradníkov naštvalo.

Čo ak sa ukáže, že ľudia si budú vyberať najmä neverejné sociálne zariadenia, pretože sú menšie, útulnejšie a poskytujú lepšiu a pestrejšiu starostlivosť?

A voľné miesta zostanú v zariadeniach zriadených verejnou správou? To predsa nemôžu dopustiť.

Úradníci však podcenili fakt, že prioritným kritériom výberu je pre ľudí blízkosť sociálneho zariadenia ich pôvodnému prostrediu.

Pretože najväčšou nádejou a súčasne právom týchto ľudí je poskytnúť im možnosť naďalej sa stretávať so svojimi blízkymi a priateľmi.

Lebo aj o tom je právo na dôstojný život a na integritu osobnosti. Každý, kto nectí toto ich právo a posiela ich do verejného zariadenia ďaleko od rodiny, mal by asi zmeniť svoje povolanie.

• Zákon diskriminuje neverejných neziskových poskytovateľov sociálnych služieb, bez ohľadu na kvalitu nimi poskytovaných služieb.

Vládna moc nám dáva signál „Nepotrebujeme vás a nerátame s vami.

Chvíľku vás budeme ešte musieť strpieť, kým si vybudujeme nové zariadenia a zrekonštruujeme tie staré, ale potom už nie“.

Neverejné sociálne zariadenie, ktoré poskytne službu človeku bez požehnania úradu, nebude mať nárok na príspevok z verejných zdrojov, čo neziskovú organizáciu v konečnom dôsledku dovedie k likvidácii.

Nikoho nezaujíma, že do vybudovania týchto zariadení sa investovali stovky milónov korún, že vychovali tisíce nových pracovníkov, vytvorili desiatky nových programov a najmä, že disponujú stovkami zanietených samostatných ľudí, ktorí to všetko zvládli bez pomoci štátu alebo napriek štátu.


• Čo žiadame:
Žiadame čo najrýchlejšiu novelizáciu zákona. Sme presvedčení, že aj obce a mestá, ktoré nemajú vlastné zariadenia, budú chcieť, aby ich obyvateľom poskytovali služby neziskové organizácie v mieste bydliska namiesto toho, aby im museli zabezpečovať služby v zariadeniach iných miest a VÚC.

Počítame s ich podporou.

Žiadame, aby VÚC a obce čo najskôr zverejnili spôsob napĺňania zákona, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služieb.

Ide najmä o konkrétny spôsob zabezpečenia služby pre jednotlivé skupiny žiadateľov zo strany úradov.

Inak sa musí zabezpečiť služba pre žiadateľov, ktorí nie sú v ohrození života a inak pre bezdomovca, ktorý v sobotu alebo v nedeľu zaklope na dvere nášho zariadenia, pretože je hladný a v noci by zamrzol.

Žiadame ministerstvo, aby sa v mene zachovania prístupu k službám pre ľudí v núdzi, chopilo koordinačnej funkcie v procese určenia jednotných pravidiel.

Žiadame prezidenta republiky, aby sa chopil iniciatívy a dôrazne žiadal Vládu SR a NR SR ratifikovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Európsku sociálnu chartu (revidovanú), vrátane kolektívnych sťažností, ktoré zamedzia takéto voluntaristické uplatňovanie verejnej moci proti občanom.