"Trinkgelt" pre predajcov NOTA BENE atď.

[02. 03. 2009]

Zopár predajcov Nota bene tento náš časopis aj číta a jeden z nich si ma minule vzal bokom, ukázal mi môj predchádzajúci úvodník a na rovinu sa ma spýtal zopár otázok.

Odpovedal som mu a sľúbil, že v ďalšom úvodníku moje odpovede aj zverejním.

Takže ďalšie kolo otázok a odpovedí je určené všetkým, ktorí chcú pochopiť projekt Nota bene z hľadiska OZ Proti prúdu a aj z hľadiska našich klientov - predajcov.


Prečo ja nedoprajem „tringelt“ predajcom Nota bene? 
Doprajem.

Veď drobné nechávam aj v reštaurácii, ak som spokojný.

Zatiaľ sa mi však ešte nestalo, že by som si v reštaurácii nič nevybral, a napriek tomu tam nechal prepitné.

Som presvedčený, že ak niekomu dám peniaze za nič, tak z neho robím žobráka.

Predajcovia Nota bene však nie sú žobráci.

Aj keď je určite príjemné dostať peniaze len za to, že stojím s časopisom v ruke a okoloidúci mi dá peniaze a časopis mi nechá, pretože oceňuje moju snahu.


Ako donútiť darcu, aby si vzal časopis, keď ho nechce? 
Nijako.

Ak nechce, nechce.

Ak mi dá peniaze aj bez toho, vďaka mu.

Druhá strana mince je však tá, že ak si na to zvyknem, ťažko ma niekto presvedčí, že postávanie na ulici s „posledným“ kusom Nota bene nie je lepší džob ako ísť robiť niečo iné.

Brigády za tri eurá na hodinu sú potom nezaujímavé, pretože sa tam viac narobím a menej zarobím.

Ďalšie negatívum je, že ak by sa stalo štandardom, že ľudia budú dávať peniaze a nebudú si brať časopis, projekt Nota bene skrachuje.

Pretože predajcovi by stačilo kúpiť si len jeden výtlačok za mesiac a o príjem by mal postarané.

Príjmy OZ Proti prúdu (naše príjmy) by sa potom scvrkli natoľko, že by sme nemohli poskytovať našim predajcom poradenstvo a lobbovať za lepšie podmienky pre ľudí bez domova.

Takže z krátkodobého hľadiska je to fajn, keď predajca dostane peniaze a ostane mu časopis.

Z dlhodobého hľadiska, a najmä ak by sa tak dialo vo väčšom rozsahu, to môže celý projekt Nota bene zabiť.


Prečo nenapíšem, že veľa predajcov predáva Nota bene, lebo nemá inú možnosť?
To je pravda.

Predajcovia Nota bene sa k predaju dostali z rôznych dôvodov a sú veľmi rôznorodou skupinou ľudí.

A pre veľa z nich je predaj Nota bene tým najlepším spôsobom ako prežiť.

Medzi klasické problémy našich predajcov patria rôzne kombinácie nízkeho vzdelania, zlého zdravotného a psychického stavu, vysokého veku, zadlženia a závislostí.

Každý má svoju vlastnú kombináciu problémov a pre niektorých je predaj Nota bene naozaj tou najvyššou životnou métou, ktorú môžu objektívne dosiahnuť.

Máme však aj predajcov, ktorí majú na viac.

A tých je škoda „zabetónovať“ v Nota bene tým, že zistia, že niekedy stačí len postávať na ulici s jedným časopisom v ruke a peniaze už nejako prídu.


Prečo odrádzam kupujúcich od toho, aby predajcom pomohli? 
Najväčšou pomocou pre predajcu zo strany kupujúceho je kúpa časopisu a hneď potom úprimný priateľský rozhovor.

Jednak každého človeka poteší, keď nájde spriaznenú dušu, a okrem toho sa počas rozhovoru môže dozvedieť zaujímavé informácie.

Napríklad o tom, kde je aká brigáda, výpredaj, pohovor, akcia a tak ďalej.


Prečo píšem, že predajcovia nechcú pracovať?
- Každý z nás sa snaží s minimálnou námahou dosiahnuť maximálny efekt.

To je aj motorom našej civilizácie.

Ak predajca zistí, že tri eurá zarobí za hodinu ťažkej práce aj za hodinu postávania na ulici, čo si asi vyberie?

Ideálna práca je taká, ktorá ma baví a zarobím v nej toľko, že mám pocit, že mi je fajn.

Predaj Nota bene je pre niektorých ideálna práca.

Ale pre iných by bolo zas lepšie, keby nebola až taká ideálna a skúsili by aj niečo iné.

Je však ťažké opúšťať stereotypy, aj keď nie sú úplne ideálne. 

Ak máte aj Vy nejaké otázky k tejto téme, sem s nimi: jaro@notabene.sk