Keď zmeníte pravidlá hry

ROZHOVOR S HLAVNÝM HOSŤOM NAŠEJ KONFERENCIE ĽUDIA BEZ DOMOVA 2013 V BELADICIACH

Vo Fínsku za posledných dvadsať rokov dramaticky klesol počet ľudí bez domova. Všetko vďaka prístupu Housing First/Bývanie ako prvý krok, v ktorom ľudia z ulice idú priamo do vlastného bývania. „Je to pragmatické a ekonomicky výhodné riešenie,“ hovorí fínsky expert Hannu Puttonen.

foto: Ivan Majerský, Pravda

Akú ste mali pred niekoľkými desaťročiami situáciu na uliciach Helsínk?
Po druhej svetovej vojne bolo vo Fínsku bez domova veľké množstvo ľudí. mnohí však na ulici zostávali aj neskôr, aj napriek tomu, že sa fínska ekonomika rozvíjala a životná úroveň narastala rýchlym tempom. začali sme pátrať po tom, prečo máme stále okolo 20 tisíc bezdomovcov. Pozreli sme sa hlavne na to, akí sú to ľudia, čo robia a ako využívajú ďalšie služby, ktoré im poskytuje spoločnosť, vrátane zdravotnej či sociálnej starostlivosti.

A k čomu ste dospeli?
Urobili sme prieskum medzi dvesto bezdomovcami a zistili sme, že títo ľudia potrebovali napríklad zákroky v nemocniciach či na pohotovosti v oveľa vyššej miere ako ktokoľvek iný, pre spoločnosť boli teda najdrahší. pritom stále zostávali vylúčenými osobami a v podstate nemali žiadne práva.

Útulky pre bezdomovcov nefungovali?
Títo ľudia sa dookola pohybovali v bludnom kruhu – od krízových útulkov cez inštitucionálne podporované bývania až po byty nízkeho štandardu a zas naspäť na ulicu. Fungovali okolo nich stovky sociálnych pracovníkov a zdravotných sestier, ale nemalo to žiadny efekt, stále sa nedokázali z toho vymaniť. Uvedomili sme si, že cestou do normálnej spoločnosti je v prvom rade dôstojné bývanie. Pretože bývanie nie je niečo navyše, bez čoho sa zaobídeme, ale základná ľudská potreba.

Poznali ste už v tom čase termín Housing first?
Ešte nie, ale už v osemdesiatych rokoch sme začali presadzovať základnú myšlienku, že potrebujeme bývanie v normálnych nájomných domoch aj pre ľudí bez domova. Dnes naša nadácia Y-foundation poskytuje dlhodobé bývanie najmä pre hendikepovaných ľudí či seniorov, ktorí stratili domov, pre ľudí s psychickým ochorením a iné vylúčené skupiny ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť platiť komerčnú cenu nájmu.

Čo všetko sa vám touto politikou podarilo zmeniť?
Keď sme náš prieskum zopakovali rok po tom, čo sme bezdomovcom poskytli bývanie, zistili sme, že využívanie všetkých ďalších štátom platených služieb u týchto ľudí rapídne kleslo. V priebehu jedného roka spoločnosť ušetrila na každom ubytovanom bezdomovcovi sumu skoro v hodnote jedného bytu.

Mali ste v rukách pragmatické i logické argumenty, nebolo však aj tak ťažké presvedčiť politikov, aby sa bezdomovcom poskytovali namiesto útulkov nájomné byty?
V každej spoločnosti sa tieto problémy dedia z generácie na generáciu, ich riešenie je však iba otázkou vôle politikov aj občanov. Ja som bol v tom čase štátny úradník na ministerstve, mojou úlohou bolo lobovať za to, aby sa takéto riešenie prijalo. Presviedčal som ich, že je to lacnejšie, nehovoriac o ľudskom aspekte. Nemôžeme predsa akceptovať, aby na uliciach umierali ľudia.

Bola to ľavicová alebo pravicová vláda, ktorá si toto riešenie osvojila?
Na tento projekt nám vyčlenila prostriedky stredoľavá koalícia. počet bezdomovcov sa odvtedy začal radikálne znižovať.

Akí ľudia končia vo Fínsku na ulici?
Takmer všetci majú nejaký mentálny problém, zväčša už od mladosti. Napríklad následkom ťažkého pôrodu majú niektorí zníženú schopnosť sa učiť. Mnoho bezdomovcov má navyše problém s alkoholom či drogami. časť poberá nejaký dôchodok, ale väčšina z nich je nezamestnaná. Sú to ľudia, ktorí jednoducho nie sú schopní uplatniť sa na trhu práce. Veľmi často sú medzi nimi schizofrenici. V každej spoločnosti je počet schizofrenikov veľmi stabilný a výrazne sa nemení. Naším cieľom bolo dostať ľahšie prípady aj z ústavov.



Celý článok s môžete prečítať v aktuálnom NOTA BENE.

Fotogaléria z konferencie Ľudia bez domova 2013 tu.

Začiatok stránky