Obsah aktuálneho čísla Nota bene

Páči sa Vám Nota bene a aktivity OZ Proti prúdu? 
Venujte nám 2,- eurá mesačne. 

Pošlite darcovskú SMS na číslo 877 s textom: DMS START NOTABENE
Ďakujeme!

Zrušiť pravidelnú mesačnú podporu môžete zaslaním SMSna číslo 877 s textom: DMS STOP NOTABENE 

 

 

Uzdravujúce snenie

[02. 10. 2017]

Denné snenie poznáme všetci, často sa mu oddávame bez toho, aby sme si to uvedomili, potom sa „spamätáme“ a rýchlo sa vraciame do reality. Riadené snenie je však aj príjemnou psychoterapeutickou metódou.

Ležím na pohovke, v šere neďaleko mňa sedí psychoterapeutka, ktorá ma slovnými inštrukciami uvádza do stavu relaxácie. Postupne sa mi uvoľňujú ruky, ramená, trup, nohy... Opadol zo mňa stres, dýchanie sa upokojilo, šero zavládlo aj pred mojím vnútorným zrakom. Psychoterapeutka ma vyzýva, aby som si predstavila strom. V mysli sa mi vynorí veľmi jemný obláčik a pod ním obrovská listnatá koruna. „Je možné sa k stromu ešte priblížiť?“ Pýta sa ma psychoterapeutka a ja sa vzápätí ocitám medzi konármi stromu. S úžasom opisujem, aké sú mohutné, zdravé a husto obrastené listami. Je obrovský, isto aspoň tisícročný, v živote som taký nevidela.

Pomaly klesám nižšie popri kmeni nádherného stromu a pozorujem živočíchy, ktoré ukrýva – vtáky spievajú, opice škriekajú a poskakujú z konára na konár, veveričky si čosi schovávajú do dutiny stromu, mravce behajú ako po dvojprúdovej ceste s pestrým nákladom stebielok a lesných plodov. Všetko to opisujem psychoterapeutke a konštatujem, že si pripadám ako v rozprávke. Keď sa nabažím tohto pohľadu, skĺznem ešte nižšie. V diaľke ma zaujme čosi priesvitné, geometrické, na čom sa lámu lúče svetla. Vidím kryštály v tvare dvoch pyramíd spojených základňami. Visia z konárov stromu ako jeho plody. Chcem sa jedného dotknúť, ale prejdem cezeň. Až vtedy si uvedomím, že nemám hmotné telo.

Znovu prejdem kryštálom, celkom ľahko, bez akéhokoľvek fyzického aj psychického pocitu. Čo to má znamenať? Som iba duša? Zomrela som? Znepokojí ma to tak veľmi, že zatúžim byť vo svojej predchádzajúcej forme. V momente sa začnem rútiť dole, vhupnem do svojej telesnej schránky, ktorá ma čaká pod stromom, a v tej chvíli pocítim bolesti, ktorými mi telo dáva o sebe vedieť. Hrdlo mám ako vo zveráku, na hrudi akoby mi ležal päťkilový balík, bolia ma aj tie najmenšie kosti. Prvýkrát v živote však za to pocítim vďačnosť. Psychoterapeutka ma naplno vracia do skutočnosti, aby sme nadobudnutú skúsenosť predebatovali...

Odvtedy už ubehlo niekoľko rokov, ale vždy, keď ma z prepadne pocit, že nebyť by bolo ľahšie ako byť, spomeniem si na môj strom a na okamih, keď som bez pocitov prechádzala hmotou. Ihneď začnem preverovať všetky svoje zmysly, čuchám ako pes, teším sa aj z vône prachu, nastavujem tvár vetru aj dažďu a radostne si opakujem: Ďakujem, že som...

Celý článok nájdete v októbrovom Nota bene - Spánok. Príjemné čítanie.

Text: Hana Poľanská Foto: Sara Roizen

 

Začiatok stránky

Web používa redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.

Web Analytics