Obsah aktuálneho čísla Nota bene

Páči sa Vám Nota bene a aktivity OZ Proti prúdu? 
Venujte nám 2,- eurá mesačne. 

Pošlite darcovskú SMS na číslo 877 s textom: DMS START NOTABENE
Ďakujeme!

Zrušiť pravidelnú mesačnú podporu môžete zaslaním SMSna číslo 877 s textom: DMS STOP NOTABENE 

 

 

Vedome a nenásilne

[14. 11. 2017]

„Dodnes som presvedčená, že spôsob, akým sa u nás zmena odohrala, bol neuveriteľný,“ hovorí ZUZANA MISTRÍKOVÁ, ktorá bola v novembri 1989 výraznou osobnosťou študentského hnutia Nežnej revolúcie.

Dalo sa tesne pred novembrom 1989 tušiť, že v spoločnosti príde k takej obrovskej, zásadnej zmene?

Nedalo, hoci napriek informačnej uzavretosti krajiny sme vedeli, čo sa deje v okolitých krajinách, vrátane ambasády v Prahe, cez ktorú sa východní Nemci snažili dostať mimo socialistického bloku. Československo sa však stále hralo na jeho tvrdé jadro, takže ešte deň pred 17. novembrom nik nevedel, čo sa stane o pár hodín.

Zmeny odštartovali študenti. Stali ste sa jednou z ich najviditeľnejších líderiek. Ako ste sa v tom jadre ocitli?

Všetko spustil arogantný zásah polície proti študentom na pražskej demonštrácii. Ako prví sa za nich postavili divadelníci. Študovala som na divadelnej fakulte, takže som mala informácie z prvej ruky. Ľuďom bolo treba vysvetliť, čo sa v Prahe stalo, lebo médiá najskôr dezinformovali. Už na druhý deň večer v divadle Astorka sme videli, že sa k zmenám pripájajú aj ľudia, ktorých sme si vážili, niektorí boli dokonca našimi pedagógmi – Martin Porubjak, Milan Lasica, Marián Labuda a ďalší. Labuda držal v rukách papier a s trasúcimi sa rukami čítal zdôvodnenie, prečo v ten večer odmietajú hrať. Bol to silný moment, lebo postaviť sa a verejne vyjsť s nekonformným názorom bolo vtedy nemysliteľné. Po návrate domov sme už s Jurajom Vaculíkom písali návrh ďalšieho postupu pre kolegov zo školy, takže zapojená do zmien som bola prakticky od začiatku. Bolo nepredstaviteľné, aby sme po tom, čo sa v piatok udialo v Prahe, prišli v pondelok do školy a tvárili sa, že sa nič nestalo. Vtipné je, že z dnešných študentov takmer nik tuší, že všetko sa odštartovalo počas Dňa študentstva, keď sme si pripomínali 50. výročie udalostí zo 17. novembra 1939. Vtedy boli v Prahe po protinacistickej demonštrácii popravení viacerí študenti, ďalší skončili v koncentračných táboroch, zároveň boli zatvorené české vysoké školy.

Cítili ste strach? Prvé dni nebolo jasné, či režim nezasiahne.

Jasné, že som sa bála, vydesení boli aj naši rodičia. Museli sme sa však zaradiť k ľuďom, ktorých sme vnímali ako osobnosti, tobôž ak sme vnútorne cítili, že máme rovnaký názor. Režim podcenil, že zasiahnuť proti študentom nie je to isté ako zasiahnuť proti chartistom, že na svoje deti sú citliví aj tí, čo inak politiku príliš nesledujú. Celé to znásobila aj dezinformácia, že jeden zo študentov pri zásahu v Prahe zomrel. Neskôr sa ukázalo, že to nebola pravda, ale zábery v televízii naznačovali, že sa to pokojne mohlo stať. Rozhodne to urýchlilo formovanie postojov ľudí. Zrazu si kládli otázku, či je normálne poslať svoje dieťa do školy v hlavnom meste krajiny, kde ho niekto prizabije len preto, že má ako študent svoj názor.

Celý rozhovor nájdete v novembrovom Nota bene - Nežne. Príjemné čítanie.

Text: Karol Sudor foto: Gabriel Kuchta

Začiatok stránky

© 2006 – OZ Proti prúdu – Všetky práva vyhradené. IČO: 36068781, DIČ: 2021585731, IČ DPH: SK2021585731 
Karpatská 10, 811 05  Bratislava, tel/fax:+421(2)52 62 59 62
č. účtu: IBAN: SK21 1100 0000 0026 6347 5014, BIC (SWIFT): TATRSKBX
registrácia na MVSR dňa 20.3.2001, číslo spisu: VVS/1-900/90-17945
registrácia NOTA BENE na MKSR pod číslom: EV 3665/09 ISSN 1335-9169
Štatutárny orgán:  Sandra Tordová - predsedkyňa správnej rady a šéfredaktorka Nota bene a Zuzana Pohánková - riaditeľka OZ Proti prúdu

Web používa redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.

Web Analytics