Obsah aktuálneho čísla Nota bene

Páči sa Vám Nota bene a aktivity OZ Proti prúdu? 
Venujte nám 2,- eurá mesačne. 

Pošlite darcovskú SMS na číslo 877 s textom: DMS START NOTABENE
Ďakujeme!

Zrušiť pravidelnú mesačnú podporu môžete zaslaním SMSna číslo 877 s textom: DMS STOP NOTABENE 

 

 

Čestnosť sa tu ešte nenosí

[01. 02. 2018]

„Klopiť oči a držať ústa? To by som už nebola ja,“ hovorí Ľubica Lapinová, ktorá chcela, aby štátna firma narábala s peniazmi zodpovedne. Vinníka povýšili, a tak sa jej zbavil.

V deviatich rokoch ste prišli o otca. Ako vás to ovplyvnilo?

Bolo to ťažké. Mali sme hospodárske zvieratá, síce postavený, ale stále nedokončený dom, mama teda musela zastať aj chlapské práce a nahrádzať mi mužský prvok vo výchove. Vďaka tomu som si však odmalička zvykla pracovať a nebridí sa mi žiadna robota. Viedlo ma to k samostatnosti a k tomu, aby som sa nikdy nevzdávala a vždy bojovala za svoje.

Tam niekde vznikli zárodky toho, že nemlčíte ani vtedy, keď väčšina ľudí klopí zrak, len aby nemali problémy?

Presne tak. Mama ma učila, že ak mám pravdu, mám si za ňou ísť aj za cenu negatívnych dôsledkov. Držala sa hesla – cudzie nechceme, ale svoje si nedáme. Zrejme vo mne tá jej spravodlivosť ostala. Bojovníčkou som bola už v škole, odjakživa som nemala rada neprávosť. Jasné, že pohodlnejšie je vždy klopiť oči a držať ústa, ale to už by som nebola ja. Pamätám si, ako mi kolegyňa, tiež kontrolórka, povedala, že sa drží nasledovného – dáš pokoj, máš pokoj. Ja som tak konať nemohla.

Dnes už viete, ako veľmi sa dá na čestnosť doplatiť. Urobili by ste to znovu?

Áno. Nemám sa za čo hanbiť. Keby som mlčala, možno by som dnes mala prácu a nežila by som v chudobe, nakoniec by ma to však zrejme aj tak zomlelo, lebo vo firme sa k moci dostali ľudia, ktorí si neželali, aby im niekto pozeral na prsty.

Pre vysvetlenie – boli ste kontrolórkou v Národnom lesníckom centre, kde ste upozornili na nedodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní pri zákazke na viac ako 700 tisíc eur. Šéfa výberovej komisie povýšili, čím sa stal vaším šéfom, a keď ste odmietli prerobiť protokol o kontrole tak, aby mu vyhovoval, v roku 2012 vás vyhodil.

Ostro sledovaná som bola už skôr, lebo aj predtým som upozorňovala na rôzne prechmaty. Najviac ma trápi, že kým predtým mi kolegovia nosili informácie o tom, kde všade sa dejú nekalé veci, tí istí pri mojom prepustení mlčali. Zrazu ma nepoznali, nezdravili, báli sa, že dopadnú rovnako. Fungoval tam teror. Mala som tam trebárs vynikajúcu kolegyňu, ktorá ma navštevovala aj doma, chodievali sme spolu na kávu, od toho dňa však pre ňu neexistujem.

Zachovali sa takto všetci kolegovia?

Väčšina. Mnohí z nich ma dnes ohovárajú, nešetria vulgarizmami. Pár takých, čo so mnou komunikujú dodnes, však ostalo.

Celý rozhovor nájdete vo februárovom NOTA BENE - Dotyk. Príjemné čítanie

Text: Karol Sudor foto: Ján Krošlák

Začiatok stránky