Obsah aktuálneho čísla Nota bene

Nota bene číslo 210Páči sa Vám Nota bene a aktivity OZ Proti prúdu? 

Pošlite darcovskú SMS v hodnote 2 eurá na číslo 877 s textom: DMS START NOTABENE
Ďakujeme!

Zrušiť pravidelnú mesačnú podporu môžete zaslaním SMS na číslo 877 s textom: DMS STOP NOTABENE 

 

 

Večný dobrodruh

[02. 03. 2018]

Hovorí, že jeho topánky sú ušité z túlavého teľaťa. Má 86 rokov a stále sa nechce zastaviť. Ivan Lehotský je bývalý horolezec a geológ, dnes neúnavný cestovateľ a šéf prvej dobrodružnej cestovnej kancelárie na Slovensku.

Jeho prvou láskou boli hory. Odmalička chodil s rodičmi liezť. Z Brezna napríklad pešo na Ďumbier. Cez Slovenské národné povstanie táboril s kamarátmi na starej Čertovickej ceste a okolo ich stanu chodili partizáni. V Brezne bolo vtedy zopár „JAMES-ákov“, teda členov Slovenského horolezeckého spolku, ktorí liezli nie kvôli výkonom, ale pre lásku k prírode. To oslovilo aj jeho. V zime v lete chodil liezť do Tatier.

V roku 1953 dostali s priateľom šialený nápad: prejsť Vysoké Tatry po hrebeni v zime. Ešte nikto to neurobil. „Mali sme za sebou zimné výstupy, boli sme v skvelej kondícii. Ale v tých dobách bol veľmi ťažký materiál. Laná sme mali iba konopné. Uzlili sa na karabínkach. Na takom lane ste nesmeli spadnúť, neudržalo by vás, bola to istá smrť. Aj horolezecký materiál a oblečenie boli ťažké, plus strava na dva týždne. Naše ruksaky vážili tridsaťpäť kíl. Boli sme na lane, kamarát spadol a zabil sa. To je môj najhorší zážitok z horolezeckého života,“ rozpráva Ivan Lehotský. Od lezenia, cestovania a hôr ho to však neodradilo. „Uvedomil som si, že veci treba robiť s rozumom.“

S PUŠKOU A KLADIVOM

Našťastie sa o dva roky neskôr ako reprezentant Československa v lezení dostal do francúzskych Álp. Tam prvýkrát získal syntetické lano. Totálna zmena. A prišiel nový plán na zimný prechod hrebeňovky. Tentokrát s dvomi skupinami ľudí: šesťčlenný tím, ktorý pôjde naľahko po hrebeni, a podporný tím, ktorý bude údoliami niesť stany a zásoby. Každý večer pripraví na vopred dohodnutom mieste tábor a večeru. „Bola to veľká vec. Rozhlas hlásil, kde sa náš tím nachádza, pri Manderláku bola mapa a vyznačovali na nej našu pozíciu.“ Prechod sa podaril. „Zo šiestich sme ho dokončili piati, všetci sme boli omrznutí, ale jeden až tak, že to musel vzdať a ísť do nemocnice.“

Ivan Lehotský vyštudoval geológiu a zamestnal sa v Geologickom ústave Dionýza Štúra. Pokračoval aj v lezení ako reprezentant Československa. „Potom sa začalo chodiť do Himalájí. Riaditeľ Geologického ústavu mi povedal, že sa musím rozhodnúť. Buď budem robiť jedno, alebo druhé. Rozhodol som sa pre geológiu.“

Celý článok nájdete vo marcovom NOTA BENE - Pohyb. Príjemné čítanie

Text: Jana Čavojská foto: Jana Čavojská, archív I.L.

 

Začiatok stránky

Web používa redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.

Web Analytics