Obsah aktuálneho čísla Nota bene

Páči sa Vám Nota bene a aktivity OZ Proti prúdu? 
Venujte nám 2,- eurá mesačne. 

Pošlite darcovskú SMS na číslo 877 s textom: DMS START NOTABENE
Ďakujeme!

Zrušiť pravidelnú mesačnú podporu môžete zaslaním SMSna číslo 877 s textom: DMS STOP NOTABENE 

 

 

Nehrá sa na hrdinku

[04. 04. 2018]

„Teším sa z každého nového rána,“ hovorí slovenská novinárka JANA SHEMESH, ktorá žije s manželom a dcérkou v Izraeli. Popri písaní a starostlivosti o rodinu už osem rokov denno-denne bojuje s leukémiou.

Pamätáte si na moment, keď ste začali cítiť, že sa vás začína dotýkať vážne ochorenie?

Nešlo o konkrétny moment, zbieralo sa to týždne, možno až mesiace. Cítila som, že niečo je vo vzduchu, ale nevedela som to definovať. Pamätám si len veľkú únavu a celkovú nevoľnosť, nič konkrétne ma nebolelo. Najskôr som si myslela, že som vyčerpaná z práce a zo starostlivosti o malú dcéru. Nakoniec som zašla k lekárovi, ktorý si na základe príznakov myslel, že mám problém so štítnou žľazou. Odobrali mi krv, krvný obraz bol zlý a ja som sa dozvedela, že je to leukémia.

To človekom otrasie.

Tušila som, že nepôjde o nič banálne. Poplakala som si, ale v šoku som nebola. Na veľké emocionálne prežívanie aj tak nebol čas, akútne som sa musela začať liečiť. Našťastie si takmer nič z toho obdobia nepamätám. V tomto je pamäť milosrdná. Zaujímalo ma však, o aký typ leukémie ide, ako veľmi je to zlé. Odpoveď bola, že veľmi. Vtedy som urobila veľkú chybu – začala som si informácie o chorobe vyhľadávať na internete. Po svojej skúsenosti by som to najradšej každému zakázala. Človeku to zbytočne ubližuje.

Rakovina dokáže solídne selektovať ľudí v okolí chorého. Mnohí totiž netušia, ako sa k chorému správať, a tak sa odmlčia.

Aj mne to mimoriadne vyselektovalo kamarátov. A dosť nečakane. Oveľa viac sa o mňa zaujímali ľudia, od ktorých by som to nečakala, naopak, sklamali ma viacerí, na ktorých som sa spoliehala. Tam prišlo doslova hrobové mlčanie.Možno je to prirodzené. A možno to súvisí s tým, ako a čo si do svojich kamarátov projektujeme. O niektorých ľuďoch si namýšľame, že fungujeme na rovnakej vlne, a ak celé desaťročia nepríde veľká kríza, nemáme ako zistiť, že v skutočnosti sú iní. Inak selekciu registrujem dodnes. Som chorá ôsmy rok a viacerých ľudí okolo mňa to postupne začalo otravovať. Najskôr mi chceli pomôcť, ale nevedeli, ako sa na to spýtať, potom sa im začalo zdať, že to trvá veky, že už by som mala byť zdravá a jednoducho ich to prestalo baviť.

Pri tomto ochorení si zrejme každý kladie otázku, či tu bude zajtra, o týždeň, o rok. Mnohí prestávajú plánovať, viazať sa na dlhodobé veci. Prišlo to aj u vás?

Kým som neochorela, bola som mimoriadne plánovitý typ. Môj diár bol rozpísaný doslova na minúty. Dokonca som si zapisovala aj to, kedy som pozerala televízor. A zrazu som nemohla plánovať nič, všetko sa rozhodovalo mimo mňa, režim dňa mi určovali lekári. Odvtedy nič neplánujem. Bojím sa toho. Veľmi. Dokonca mám strach sa k niečomu aj upierať. V tomto som sa naozaj výrazne zmenila.

Sprievodným znakom je, že sa človeku začnú ozývať rôzni ľudia, ktorí radia, ako sa vyliečiť, prípadne človeka obviňujú, že si chorobu zapríčinil sám.

Takých mudrlantov sa objavilo veľa. Súviselo to aj s tým, že som o svojej chorobe písala články na blog. Zrazu mi začali chodiť nielen správy typu, že mi niekto drží palce, ale aj nehorázne komerčné ponuky. Jedna pani mi trebárs ponúkla, že ak jej pošlem peniaze, odčaruje mi auru. K tomu sa pridali tí, ktorí príčinu choroby videli v tom, že som žila v strese, že som sa odsťahovala zo Slovenska do Izraela, že som tvrdohlavá, lebo leukémiu majú iba takí a podobne. Na moju otázku, ako veľmi tvrdohlavé bolo dvojtýždňové dieťa, ktoré tiež dostalo leukémiu, už odpovedať nevedeli. Práve podsúvanie toho, že som chorá, lebo som urobila niečo zlé, bolí. Ľudia to však robia aj zo strachu. Namýšľajú si, že ak sa vyhnú stresu a nebudú tvrdohlaví, nič sa im nestane. Neuvedomujú si, ako strašne tým chorým ubližujú.

Celý rozhovor nájdete vo aprílovom NOTA BENE - Noc. Príjemné čítanie

Text: Karol Sudor, foto: Tomáš Benediktovič 

Začiatok stránky

Web používa redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.

Web Analytics