Obsah aktuálneho čísla Nota bene

Páči sa Vám Nota bene a aktivity OZ Proti prúdu? 
Venujte nám 2,- eurá mesačne. 

Pošlite darcovskú SMS na číslo 877 s textom: DMS START NOTABENE
Ďakujeme!

Zrušiť pravidelnú mesačnú podporu môžete zaslaním SMSna číslo 877 s textom: DMS STOP NOTABENE 

 

 

Nebyť tu zbytočne

[04. 04. 2018]

Sme v prvom komunitnom centre pre ženy bez domova v Prahe. Energická Zuzana (40) tu pracuje ako peer workerka. Toto rozhodne nie je jej prvý rozhovor do novín.

„Helenka, prosím ťa, ty behni kúpiť mlieko na tú kôprovku,“ rozdeľuje plavovlasá žena v džínsoch a mikine pokyny. Sama uteká do skladu pre balík malinoviek a ďalšiu kolegyňu posiela roztriediť oblečenie v charitnom šatníku. Ešte odpratať psy, čo sa začali biť pri vchode, a potom si už Zuzana nachádza chvíľku na rozhovor.

Jej opuchnuté zápästia pripomínajú desiatky rokov drogovej závislosti a života na ulici, na verejnosti je však skôr známa vďaka svojej prítomnosti. V nej sa stala jednou z najvýraznejších českých tvárí boja za sociálne bývanie – spoluusporadúva demonštrácie, jedná na ministerstve a pomáha ženám bez domova. Zuzana prešla tou najtemnejšou nocou, práve teraz však prežíva intenzívne svitanie.

ŽIADNA PRINCEZNÁ

Zuzana hovorí o svojej minulosti opatrne – ťažké roky jej veľmi skomplikovali rodinné vzťahy a nechce ich znovu ohroziť. Dospievanie prežila vo väčšom meste v stredných Čechách. „Nikdy som nechcela byť princeznou, túžila som sa motať okolo zvierat,“ hovorí. V jej detskej izbe sa postupne vystriedal pes, papagáje, škrečky či pakobylky, bavil ju tiež basketbal alebo lyžovanie. Dokončila strednú školu s maturitou. 

Okolo pätnástich sa jej život začal komplikovať. „Mala som vtedy veľmi nízke sebavedomie, do toho som sa začala často hádať s matkou,“ hovorí. Únik hľadala v experimentoch s rôznymi drogami. Najskôr skúsila lieky, potom prišiel pervitín a nakoniec heroín. „Milovala som tie chvíle, keď som si dala opiát, potom si len ľahnúť na lúku, čítať si tam knižku a nechať sa vyhrievať slniečkom,“ hovorí.

Odišla od matky, presťahovala sa do Prahy a našla si prácu. Boli 90. roky, Zuzana bola punkerka, hľadala dobrodružstvá a okrem drog ju zlákal svet squattingu. Začala skúšať rôzne zamestnania, napríklad v bezpečnostnej agentúre alebo ako pokladníčka, a na striedačku žila v squatoch, na ulici, u matky či u partnerov, na ubytovniach i v azylových domoch. Postupne sa dostala na gram a pol heroínu denne a nastúpili absťáky a depresie. Zažila i fázy, keď bola vonku v jedných topánkach a ponožkách, žobrala a nemala kam ísť.

Celý článok nájdete v aprílovom NOTA BENE - Noc. Príjemné čítanie

Text: Lucia Römer Kavanová, foto: Michaela Danelová

Začiatok stránky

Web používa redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.

Web Analytics