Editoriál októbrového NOTA BENE

[01. 10. 2008]

Podobenstvo o rybách

Vraví sa, že dávno - pradávno žil jeden muž, a ten rybami sýtil zástupy. Zástupy len museli prísť na „miesto činu“, a potom to už šlo samo.

Ich fyzický hlad bol zahnaný a ten duchovný vzápätí tiež, podobenstvami, ktoré sa vryli do pamäte národov na stovky rokov. Lebo už vtedy platilo, že hladný sýtemu neverí, takže najskôr žalúdok, potom to ostatné.

O takmer dvetisíc rokov neskôr pán Maslow predstavil svoju pyramídu. Nebol to egyptológ ani staviteľ, ale ekonóm.

Tiež to bolo podobenstvo. O tom, že ľudia sa potrebujú najskôr nasýtiť a zaodieť a až potom príde na rad všetko ostatné.

No rozpráva sa aj iný príbeh. Príbeh o múdrom človeku, čo sa podelil o svoju rybu s nevedomým chudákom, a potom ho naučil tie ryby loviť.

A tak mu dal veľký dar, pretože od tej doby už nemusel byť chudák hladný.

Málokto však vie, že príbeh pokračuje tým, že tento chudák sa dopočul o dobrodincovi, čo ryby rozdával. Zahodil rybárske siete a vydal sa ho hľadať.

Už nikdy sa nestal tým, čím mohol byť - dobrým rybárom.

Doba je dnes už iná a ryby pre hladných chudákov sa stali iba podobenstvom. Podstata však ostáva.

Naše združenie ryby rozdáva tým najbiednejším, a potom ich učí ryby loviť. Niektorí kupujúci však hovoria predajcom o tom, že nemusia loviť ryby, lebo oni im teraz dajú rybu len tak, z lásky.

A predajcovia ju radi prijmú, no začínajú sa na to spoliehať. Ako labute, čo už neodlietajú v zime na juh.

A tak sa, síce z lásky k blížnemu a čistého súcitu, no predsa nivočí celý projekt, ktorý menil žobráka na predajcu. Že čo to trepem o rybách?

Nuž, rozdávanie rýb je podobenstvom streetworku, lovenie rýb je predaj časopisu. A darované ryby rybárovi sú peniaze bez časopisu.

Ako keď dáte peniaze predajcovi a časopis si nevezmete. Tak z predajcov robíte žobrákov, ktorým sa vidí, že aj bez práce sú koláče / ryby / eurá...