Spomienky na leto

Príroda hneď na prahu, blízkosť domácich zvierat, veľa práce, ale aj hier, huncútstiev a zábavy – keď naša predajkyňa Helenka spomína na detstvo, je to akoby slová premieňala na filmové obrazy. Humorné, láskavé, plné letného svetla. „Moje detstvo bolo dobré. Rodičia ma naučili, že k životu patrí práca. U nás sa robilo veľa a som za to vďačná. Ostalo to vo mne,“ spomína.

Jej mama robila od skorého rána a Helenka jej pomáhala. Pred odchodom do školy sa stihla postarať o súrodencov aj o zvieratá. Po návrate domov ju čakal papierik s ďalšími úlohami. „Mamička mala role a záhrady, ktoré všetci obdivovali. Takú krásnu repu, ako my, nemal nikto,“ hovorí hrdo, lebo práve ona so súrodencami ju okopávali. „Niekedy sme sa aj hnevali, že sa nemôžeme hrať toľko, ako iní,“ usmieva sa. „Nakoniec sa našiel čas na všetko a ostali mi pekné zážitky.“

Noci v maringotke

„Tatičko pracoval pri ovciach, na veľkých lúkach. To tam bola nádhera! Žila tam na samote jedna storočná babička, ktorej sme nosili jedlo a ona nám vyvárala a vypekala,“ spomína ďalej Helenka. Tato občas zaspal a vtedy starostlivosť o ovce prevzali deti. „Stalo sa, že ma aj baranček nabral, ale bol tam pes, ktorý ma zachránil,“ opisuje. Najradšej mala čas, keď sa rodili jahniatka. Vtedy spávali s tatom v maringotke. Na starosti mal aj kone. Vždy ich vítali tak, že sa postavili na zadné. „Boli veľmi šikovné, dávali pozor, nikdy nikoho z nás nezašliapli.“

Doma mali kozy, ktoré vraj krásne skákali po skalách. Jediné, čo ich ohrozovalo, bola ich pažravosť. „Museli sme dávať pozor, aby nezožrali niečo, z čoho by sa zduli a pokapali.“
Rodičia bývali na majeri, kde sa v lete schádzala celá dedina. Spievali, tancovali, opekali a oslavovali život.

Helenka rada spomína aj na chvíle u starých rodičov. Bývali pri Kežmarku. „Chodili sme s nimi do hôr, s dedkom sme zbierali hríby, potom sme ich zavárali a sušili.“ U starkých bolo dosť času na hranie. „Bývali tam všetky moje sesternice a bratranci. Niekedy sme sa vybrali do blízkeho Kežmarku, čo je veľmi pekné mesto. Inokedy sme si v pivniciach urobili kuchyne a izbičky s dekami a všetkým, čo sme potrebovali, a hrali sme sa tam.“ 

Vybavuje si aj vtipnú príhodu, keď sa schovala do dedkovej ustlatej postele pod paplón a nikto ju nemohol nájsť. Inokedy jej pri experimentoch so súrodencami ohoreli vlasy. „Boli sme dve dievčatá a dvaja chlapci, všetci za jedného a jeden za všetkých,“ smeje sa. „Nič sme neprezradili.“

Na život v Bratislave si zvykala ťažko. Chýbala jej príroda, zvieratá, ale rovnako ako doma si aj tu dokázala vybudovať silné medziľudské vzťahy. A to je nakoniec to, čo ju tu drží – priatelia, ľudia, ktorých stretáva na predajnom mieste, rodina.

S výhľadom na nebo

Jarka, ktorá tiež predáva NOTA BENE, kus svojich spomienok na letné prázdniny premenila na skutočnosť. Náročné podmienky života v záhradnej chatke jej vyvažuje vtáčí spev, srnky priamo na záhrade, mačky a pes, ranná káva v tieni stromov. Detstvo prežila u babky, ktorá bývala na bratislavskom sídlisku, ale jej vzťah k prírode formovali hlavne návštevy u babkinej sestry na Morave.

„Bol tam veľký rodinný dom s veľkým pozemkom a mnoho zvierat. Kone, prasce, králičky, zajace, sliepky.“ K zvieratám mala Jarka blízko, chcela pri nich pomáhať. Výnimkou bol nepríjemný kohút, ktorý neznášal červenú farbu. „Keď zbadal čosi červené, bežal k tomu a ďobal. Ja som nosila červené šortky,“ dodáva.

Jarka sa starala hlavne o králiky, kŕmila sliepky. „Ujo mal kone a zvážali z lesa drevo. Motala som sa okolo, keď kosil trávu, pomáhala som ju nakladať na voz a odniesť do stajne, pre kone aj pre svine.“ Chcela sa zapojiť aj do rúbania dreva. Ujo sa najskôr bál dať sekeru dieťaťu, ale Jarka bola vytrvalá a nakoniec sa ňou naučila oháňať. Tete zas pomáhala na záhrade. „Veľmi rada som k nim chodila. Vždy som sa tešila. Aj kamarátov som si tam našla,“ spomína. Chodili spolu k veľkej nádrži, kde bolo niekedy viac blata ako vody, tak sa ním ohadzovali.

Leto je na chatke príjemné. Jarka pestuje zeleninu a každú sezónu čaká, čo sa chytí. Niektorý rok nepraje uhorkám, ale je štedrý na paradajky. Inokedy sa darí hrášku. Vždy je to tak trochu prekvapenie. Atmosféru letných prázdnin z detstva dnes Jarke pripomínajú jej obľúbené záhradné opekačky alebo kúpanie vo vani s výhľadom na nebo.

Ak vás zaujal tento príbeh, tu si môžete stiahnuť a prečítať celé číslo NOTA BENE, v ktorom bol zverejnený.