Minister si myslí, že mimovládky financujú teroristov

[13. 02. 2008]

Sloboda znamená v demokracii aj možnosť združovať sa s ľuďmi rovnakých názorov, s priateľmi alebo známymi, s ktorými nám spoločne na niečom záleží, do rôznych združení. Návrh zákona o spolkoch z dielne ministerstva vnútra však toto právo značne okliešťuje.

V rámci združení môžeme vykonávať celý rad činností – od záchrany rozpadávajúceho sa hradu cez monitoring čistoty ovzdušia po poskytovanie sociálnych služieb. Mnohí z vás vedia, že je to skôr drina ako záujmová činnosť, ktorá stojí kopu nervov, voľného času a roboty. Nadšenci združeniam často venujú všetok svoj mimopracovný čas a náklady hradia z vlastného vrecka a z dvoch percent z daní celej rodiny a okruhu kamarátov.

Ďalšie z občianskych združení zastupujú štát a samosprávy v starostlivosti o starých, chorých, hendikepovaných a sociálne odkázaných. Často sa združia rodičia detí so špecifickým postihnutím a hľadajú spôsoby, ako im uľahčiť život či aspoň zorganizovať letný tábor. Iné organizácie upozorňujú na úradnícke prešľapy, poskytujú bezplatnú právnu pomoc, chránia stromy, bojujú proti diskriminácii...

Silná občianska spoločnosť musí existovať ako protiváha politickej moci. A demokratické vlády činnosť občianskych združení vítajú a podporujú. Naša vláda si však povedala, že spoločenstvá občanov perú špinavé peniaze, financujú terorizmus a je v nich chaos. Ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom preto vypracovalo návrh nového zákona.

Z jedného štyri
Nepáči sa mi, aby mi štát prostredníctvom úradníka diktoval, čo smiem robiť vo voľnom čase. Presne k tomu návrh zákona o spolkoch smeruje. Doteraz platil pre registračný princíp; ak združenie nemalo v stanovách protizákonnú činnosť, zaregistrovalo sa a začalo fungovať. Po novom sa budú združenia povoľovať.

Pre všetky združenia občanov sa zavádza jednotný názov „spolky“. Horšie ako tento archaický názov je, že spolky budú môcť vyvíjať činnosť len v prospech svojich členov, ktorí budú povinní platiť členské. Budú ho musieť platiť aj naši predajcovia – bezdomovci. Občianske združenie, ktoré chce vyvíjať verejnoprospešnú činnosť smerom navonok, sa pretransformuje na neziskovú organizáciu.

Ilustruje to Marián Čaučík, štatutárny zástupca organizácie eRko a predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií: „eRko organizuje záujmové aktivity pre vlastných členov, podporuje projekty v krajinách tretieho sveta, teda vykonáva verejnoprospešnú činnosť, vyhlasuje verejné zbierky a vydáva časopis.

Museli by sme sa teda rozčleniť na spolok, v ktorom by členovia vykonávali vzájomne prospešnú činnosť, neziskovú organizáciu, ktorá by pomáhala chudobným v Afrike, nadáciu, ktorá by organizovala verejné zbierky a spoločnosť s ručením obmedzeným na vydávanie časopisu a tvorbu webovej stránky. Návrh zákona totiž zakazuje spolkom podnikať, a vydávanie časopisu či reklama na webe je považovaná za zárobkovú činnosť.“

Audit za 50 000
Ak chcelo ministerstvo vnútra novým zákonom niečo zjednodušiť a sprehľadniť, očividne to nevyšlo. Marcel Zajac z Ekofóra upozorňuje na to, že sú organizácie, ktoré nespadajú do žiadnej z navrhovaných foriem – napríklad organizácie na ochranu prírody či tie, ktoré sledujú korektnosť politických strán.

Spolkom pribudnú povinnosti a náklady s nimi spojené. „Povinné výročné správy, podvojné účtovníctvo a finančné audity,“ opisuje Marcel Zajac požiadavky prísnejšie aké platia pre niektoré firmy. Audit stojí 20 – 50 000 korún. Kde na to vezme centrum pre mamičky na materskej? „Na Slovensku je zaregistrovaných vyše 27 000 neziskových organizácií.

Na kontrolu výročných správ bude potrebný celý úradnícky aparát.“ Nepochopiteľné je aj to, že minister Kaliňák chce bojovať proti terorizmu práve kontrolou výročných správ. Veď ktorá organizácia by si v nich podporu terorizmu uvádzala? „Čo sa týka kontroly nakladania s financiami, som presvedčený, že na to máme dosť mechanizmov a aj v súčasnosti je kontrola veľmi dôsledná,“ poukazuje Marcel Zajac na podrobné vyúčtovania grantov, ktoré mimovládne organizácie predkladajú, a dozor súkromných donorov, ktorí si chcú ustrážiť, na čo boli ich dary použité.

Hospodárenie kontrolujú aj daňové úrady a finančná polícia. Kvalita návrhu zákona o spolkoch sa dá posúdiť aj podľa toho, že žiadna z krajín Európskej únie vo svojom právnom poriadku nič podobné nemá. „Ministerstvo vnútra ho navyše pripravilo bez akejkoľvek komunikácie s tisíckami mimovládnych organizácií, ktorých sa týka, a dalo na pripomienkové konanie cez Vianoce, aby návrh nepovšimnutý prešiel,“ upozorňuje Marián Čaučík. „To je podľa nás nefér. Úradníci nepoznajú rôznorodosť praxe. Keby s nami komunikovali, vysvetlili by sme im veľa praktických vecí.“

Likvidácia?
Zástupcom mimovládnych organizácií v Rade vlády pre mimovládne organizácie sa na stretnutí s ministrom Kaliňákom podarilo dohodnúť, že ministerstvo predloží novú dôvodovú správu, v ktorej vysvetlí, čo viedlo k takémuto návrhu. Potom sa bude hľadať riešenie. Mimovládne organizácie však nekompromisne požadujú stiahnutie ustanovení, ktoré de facto znamenajú ich likvidáciu.