Experiment sa vydaril

REPORTÁŽ Z HOMELESS JUNIÁLESU

Na letnej verzii Homeless plesu bolo ťažké rozoznať predajcov Nota bene od jeho čitateľov a sympatizantov. Hostia sa bavili bez ohľadu na to, či domov mali alebo nie. Príjemná atmosféra strhla aj pochybovačov.

Stretávali sme starých známych, spoznávali nových ľudí, zhovárali sme sa, opájali sa kultúrou a slnkom, maškrtili sme jemný guláš a lahodné zákusky – prvý Homeless juniáles sme poňali vo veľkom štýle. a aby sme na to všetko neboli sami, naše združenie Proti prúdu spojilo sily s ďalšími šikovnými ľuďmi.

Hela Boldišová z integrovaného pohybového divadla len tak tak sa postarala o program. Zastúpenie Európskej komisie v SR zabezpečilo catering. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania na Slovensku Bratislava - Staré mesto nám požičal čarovnú záhradu pri Veľkom evanjelickom kostole.

Ťažko by sme našli pôvabnejšie miesto: obrovská stará lipa dávala blahodarný tieň, záhony ruží tvorili romantickú voňavú kulisu, na trávniku sa výborne tancovalo a vydláždená plocha bola ako stvorená na posedenie pre hodovníkov. Cesta do záhrady, ukrytej v spleti kamenných uličiek, sa pre niektorých z nás stala nečakaným dobrodružstvom.Ktosi ju hľadal na úplne inej ulici, iný sa dostal na správnu adresu, no nevedel trafiť dnu.

Náš predajca Marián, ktorému sťažuje chôdzu vážna choroba, nevládal dôjsť do cieľa. „poprosil som o pomoc okoloidúcich policajtov a tí boli takí milí, že ma sem doviezli,“ vychválil svoju eskortu.

Práca pre radosť
Predajkyne Nota bene Veronika a jej dcéra Katka zas prišli tak skoro, že predstihli aj organizátorov. „Spýtali sme sa vo výdajni časopisu, či treba pomôcť. Povedali nám, že posila sa hodí, tak sme tu,“ hovorí Veronika. „Vždy rada pomôžem, ak môžem. Aspoň robím čosi užitočné,“ dodáva Katka.

Spolu s nimi nám pomáhalo množstvo dobrovoľníkov. Vystrihovali sme papierové písmenká, asistovali pri inštalácii výstavy fotografického projektu Homonymus, chystali sme posedenie v tráve, zdobili stromy lampiónmi. V príjemnej spoločnosti práca rýchlo odsýpala a my sme sa mohli vyzvedať, ako ľudia vnímajú Nota bene.

„Pre mňa je to najlepší časopis na slovensku. Páčia sa mi témy, ktoré sa v jednotlivých číslach rozoberajú a stĺpčeky pána Pastirčáka,“ povedala dobrovoľníčka Dorota, ktorá nás prišla podporiť s kamarátkou Mirkou. Vďaka práci pre bratislavskú komunitu svätého Egídia im bezdomovci nie sú cudzí. Zvlášť tí, ktorí žijú v najúbohejších podmienkach na ulici.

Tu zas mohli bližšie spoznať našich predajcov. a nie len ako tých, ktorých živí predaj pouličného časopisu, ale aj ako zábavných, nevšedných a talentovaných ľudí. „Slnko strašne páli, ale ako by som mohol ísť do tieňa? Čochvíľa môžem dostať signál, že začíname,“ vysvetľoval Anton, predajca a herec Divadla bez domova, ktorý by radšej dostal úpal, než by zmeškal nástup v pouličnej performance platea.

Naša slávnosť sa nemohla začať lepšie ako bláznivým predstavením, v ktorom sa „obyčajní“ ľudia na okamih zmenili na čudesné artistky a akrobatov a opäť splynuli s davom. Divadelný súbor equiteatro nás vzápätí preniesol do minulosti, za solúnskymi bratmi Konštantínom a Metodom, ku ktorým sa prekvapivo priplietli mimozemšťania s lietajúcim tanierom. do interaktívneho predstavenia sa okrem detí nechtiac zapojila aj predajkyňa Eva.

Stiahli ju na pódium, keď zdravila svojho známeho, predajcu Ľudovíta. „Mávala som na teba a oni si mysleli, že sa hlásim,“ nešťastne mu vysvetľovala cestou na javisko, kde sa stala súčasťou družiny vierozvestcov. Dostalo sa jej ponaučenia, že „každý svoj skutok si nabudúce musí dvakrát premyslieť“. 

O literatúre bola reč aj so súčasnými mladými spisovateľmi Zzanou Šmatlákovou a Agda Bavi Painom v rámci literárneho klubu Kaliho Bagalu. V krátkej besede o Nota bene došlo i na hodnotenie nášho časopisu: „Z môjho pohľadu je stále kvalitnejší. Zákazníci ho často chvália za to, že nie je žiaden bulvár a ja hovorím, že každý si v ňom niečo nájde,“ povedala predajkyňa Veronika.


Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní NOTA BENE.

Fotogaléria z akcie tu.

Začiatok stránky