Pribehy OZ Medzi nami 2007

Každý mesiac v roku 2007 sme vám prinášali príbehy ľudí, pre ktorých je vaša pomoc spásou, alebo aspoň oporou v ťažkej životnej situácii. Je príjemne prečítať si, ako ste pomohli. A ak ste iba chceli, ale nestihli ste, nič to. Je to smutné, ale budete mať ešte veľa možností.

Nikolka
Dvanásťročné dievčatko, ktoré v januári 2000
náhle upadlo do kómy a hoci sa z nej sčasti
prebralo, už siedmy rok je naďalej v bdelej
kóme. Otvára oči, plače, sem-tam sa usmeje.
Pre jej rodičov a troch ďalších súrodencov
sa kvôli jej diagnóze razantne otočil a zmenil
život. Bohužiaľ, k horšiemu. Hyperbarická
komora už raz Nikolke pomohla, vďaka sto
kúram v kyslíkovom „tuneli“ sa dievčatko
znovu naučilo prehĺtať mixovanú stravu. Radosť
jej mamy Jarky nemala konca kraja. Dokonca
si po prvom prehltnutom súste otvorila
šampanské, na chvíľu tak prepadla pocitu,
že jej dcéra sa zo všetkého určite dostane.
Tento rok sa Nikolkin stav rapídne zhoršil,
prenasledovalo ju jedno vírusové ochorenie za
druhým a jej choré telíčko zamorila aj hnisavá
alergia. Niki prekonala aj vážnu operáciu
bruška a všetci veríme, že sa zo všetkého
vystrábi natoľko, aby mohla znovu absolvovať
ďalšie kúry v hyperbarickej komore.

Jaro
Neskutočný optimista, bojovník a hrdina.
Jaro po smoliarskom skoku do vody v roku
2001 ochrnul a o dva roky neskôr ho skolila
zákerná infekcia v krvi. Z osemdesiat kíl
schudol na päťdesiat, zoslabol a až do tohto
roku sa trápil s neustále sa otvárajúcimi
až na kosť hnisajúcimi ranami. Väčšinu
dňa preto len preležal, sedieť nemohol.
Vytŕčajúce kosti ho tlačili a celé telo strašne
pálilo. Dnes je po rekonštrukčnej operácii.
Vybrali mu bedrové kĺby, „deravé“ telo zašili
a Jaro začína postupne sedieť a znova
sa tešiť zo života. Okrem zdravotných
problémov Jara trápil aj nedostatok peňazí,
pretože jeho mama je sama invalidnou
dôchodkyňou pre odchádzajúci zrak.
A doplatky za zdravotnícke pomôcky a lieky
sú vysoké. Peniaze zo združenia Jaro
investoval práve sem.

Monika
V chátrajúcom domčeku sa Monika snaží
vytvoriť pre svoje deti útulný a hlavne
láskyplný domov. Sama to v mladosti
nezažila, rodičia boli alkoholici a Monika
so súrodencami museli znášať ich
opilecké excesy. Napokon deti aj tak
skončili v detskom domove. Monika si
váži každý dar, ktorý dostane a hoci jej
to v partnerskom živote príliš nevychádza,
tvrdí, že chce žiť najmä pre svoje deti.
V ťažkej sociálnej situácii však potrebuje od
základov všetko. Oblečenie, nábytok, jedlo
a hlavne nový dom. To sa síce zohnať
nepodarilo, ale zaplnili sa skrine, špajza
a trochu aj peňaženka.

Veronika
Pamätáte si dámu v hrubom červenom kabáte
v rozpálenej Bratislave? Hádam najznámejšia
bezdomovkyňa na Slovensku, Daniela z lavičky
pred bratislavskou železničnou stanicou.
Tehotná a zmätená dlho odmietala pomoc
okolia, napokon sa vďaka Sandre Tordovej
a františkánovi Filipovi podarilo dostať ju
do rúk lekárov. Na psychiatrii bola pod
kontrolou a napokon porodila životaschopné
dievčatko Veroniku. Dnes je Daniela zbavená
svojprávnosti pre závažnú diagnózu, o jej
dcéru sa stará Margitka, Danielina sestra.
Okrem peňazí na živobytie (sušené mlieko,
dojčenská výživa) dostala Veronika obrovskú
výbavu. Hračky, oblečenie, autosedačku,
kočík, drogériu. Mama Daniela svoju dcéru
navštevuje a Margitka trvá na tom, že malé
dievčatko musí vedieť, že tá, ktorá sa o ňu
stará je „teta“ a tá, ktorá za ňou príde pohrať
sa, je „mama“.

Karinka
Malá Karinka sa narodila predčasne,
v siedmom mesiaci. Následky ostali,
dievčatko má diagnostikovanú detskú
mozgovú obrnu. Jej mama Monika sa
pokúšala osloviť kadekoho, aby prispel na
liečbu jej chorého dievčatka. Monika je
sirota žijúcich rodičov, z pôrodnice putovala
do ústavu a z „decáku“ ju v dvadsiatke aj
„vypustili“ do sveta. Až po predčasnom
pôrode Kajky jej prišlo ľúto, že nemá nikoho
blízkeho, koho by poprosila o pomoc.
Nemá mamu, otca, bratov, sesternice, tety.
„Mám ich, ale oni ma nechcú.“ Preto stavila
na pomoc cudzích. Pôvodne plánovala
pobyt v Egypte u slovenskej lekárky, ktorá
však nechce prezradiť spôsob svojej liečby
a nebola ochotná pristúpiť ani na zľavu
pre sociálne odkázanú Moniku. Riešenie
sme však našli. Kaja má dnes za sebou
špeciálnu dvojtýždňovú kúru pre pacientov
s DMO v piešťanskom Adeli centre.
Rehabilitácie, masáže, kryoterapia a najmä
pobyt v špeciálnych popruhoch, ktoré nútia
pacientov k prvým krokom.

Marika
Jej život sa ubral nespravodlivým smerom.
Bolesti ruky boli len začiatkom strašidelne
znejúcej a ešte horšie pôsobiacej diagnózy
– ALS. Amyotrofická laterálna skleróza.
Postupne odchádzajú svaly, dýchanie.
Najsilnejšie je však srdce a mozog. Myseľ je
stopercentná a o to viac je trápenie pacienta
s ALS tragické. Naplno si uvedomuje svoju
bezmocnosť. Aj Marike často tečú slzy, ktoré
si nedokáže utrieť, sama už dávno nezvládne
nič. Má však pri sebe láskyplného manžela,
ktorý je obetoval svoj život. Príspevok, ktorý
Marika dostala, putoval na splatenie pôžičky
na elektricky polohovateľnú posteľ.

Andrea a Monika
Sympatická dvojica – mama Andrea
a dcérka Monika, ktorá navonok a z diaľky
vôbec nepôsobia ako choré „dievčatá“.
Pravda je však iná. Andy je ťažká
epileptička a hoci tušila, že na svet
nemôže priviesť zdravé dieťa, keď ostala „v
tom“, o interrupcii vôbec neuvažovala. Dnes
sa teší zo školáčky Moniky, ktorá má však
ťažšiu psychickú poruchu ako jej mama.
Okrem zreteľnej mentálnej zaostalosti má
dievčatko problémy s chôdzou, potrebuje
špeciálny kočík a navyše sa u nej
objavujú prejavy nápadne pripomínajúce
autizmus. Napriek tomu sa Andrea snaží
začleniť svoju chorú dcéru čo najviac do
spoločnosti a odmieta izoláciu, len preto,
že je „iná“. Pred uverejnením ich príbehu
snívala o novom odľahčenom kočíku pre
Moniku. Dnes ho už majú.

Miňo
Hlúpa frajerina v desiatich rokoch.
S kamarátmi vystrájali na trojkolke,
skončilo sa to nešťastným pádom. Miňo
preletel cez riadidlá a dopadol priamo
na hlavu. Až po tortúre vyšetrení stanovili
diagnózu, ktorá mu zmenila život.
Milanovo postupné krvácanie do mozgu
sa skončilo katastrofálne. Dystónia mozgu,
čo je porucha napätia svalstva a od
docenta neurológa si skormútení rodičia
museli vypočuť čierny ortieľ: Váš syn už
nebude nikdy chodiť. Milanovým smutným
spoločníkom je tras, celé telo si často
robí, čo chce, Miňo ho nedokáže upokojiť.
Pomáhajú mu v tom len botulotoxínové
obstreky, na ktorých je závislý už niekoľko
rokov. Táto kúra trasenie síce nevymaže,
ale aspoň ho na pár mesiacov stlmí.
Miňovi sa pomohlo v zakúpení bateriek do
elektrického vozíka.

Bez Tomáška
Príbeh Kolenčíkovcov bol smutný, ich chorý
Tomáško mal takmer všetky diagnózy,
ktoré existujú. Fyzický i mentálny postih
bol citeľný, pre jeho rodičov a sestru
však bol tým najkrajším slniečkom na
svete. Peniažky, ktoré dostali, mali slúžiť
na povinné doplatky pri kúpeľnej liečbe,
ktorú pre Tomiho plánovala jeho mama.
Lenže nastúpili čoraz intenzívnejšie
problémy so srdiečkom a po jarnej operácii
v kardiocentre sa už Tomáško nezobudil.
Namiesto kúpeľov riešili Kolenčíkovci
výdavky za pohreb.

Šmelkovci
Keď sme o nich písali, ešte neboli známi.
Až publikovanie ich osudu pritiahlo televíziu
a sympatickí Šmelkovci napokon skončili
v markizáckom Bailande. Odišli z neho
ako víťazi a hoci vyhrali novú strechu nad
hlavou, zatiaľ len dúfajú, že raz sa naozaj
sľúbenej strechy dočkajú. Pomoc, vďaka
príbehu v Nota bene, bola však obrovská.
Okrem množstva zariadenia do domu,
odevov, jedla a peňazí sa podarilo vyrovnať
všetky dlhy voči elektrárňam. Čo bol dôvod,
prečo v ich drevenici nemohli svietiť inak
ako sviečkami.

Majo
Je doživotným pacientom, neustále ho
prenasledujú nové menšie či väčšie nádory
v tele. Majov stav sa neustále zhoršuje,
od uverejnenie jeho príbehu má za sebou
niekoľko vážnych operácii, na jedno oko už
úplne stratil zrak. Sociálna situácia jeho rodiny bola zúfalá.
Rozvedená mama Anka je samoživiteľkou,
okrem Maja má ešte ďalšie tri deti, ktoré ju
potrebovali a potrebujú. Vtedy sa podarilo
vyplatiť dlhy na nájomnom, ktoré nestíhali
platiť, pretože Anka mala svoj malý zelovoc
viac zavretý ako otvorený práve kvôli
chorému Majovi. Napokon sa podarilo
prispieť aj na kúpu auta, aby mohla voziť
svoje choré dieťa do nemocnice. Ich
osud je však naďalej tragický, dramatické
zhoršenie zdravotného stavu prinútilo
zúfalú matku predať byť a uskromniť sa
v prenájme. K ich príbehu sa čoskoro
vrátime znova.

Bratkovci
Kúzelná rodinka od Novej Bane. Chudoba
na nich cerí zuby z každého kúta, ale
oni sa nevzdávajú a snažia sa žiť čo
najdôstojnejšie. Aj naďalej je najbohatším
dňom u nich osemnásteho, kedy sa
vyplácajú sociálne dávky, a kedy sa
veľkým nákupom na chvíľu zaplní špajza.
Aj naďalej štyri deti Bratkovcov majú
v obľube mlieko, ktoré si pre istotu na
škatuľu podpisujú. Každé dieťa – jeden
liter na deň. Osud Bratkovcov mnohých
oslovil, ich domácnosť sa zmodernizovala
o chladničku, práčku, vyplatili dlh na
vodnom a stočnom a pani Helenka odušu
ďakuje.

Týraná
Malá Marika je konečne v starostlivých
a láskyplných rukách Evky a Laciho.
Tety a uja. Biologický otec umrel, keď
malo zdravé dievčatko poldruha roka.
A biologická matka? Našla si druha,
chľastali do nemoty a jedného dňa
nacenganý amant otrieskal štvorročné
dievčatko o stenu tak, že prestalo
plakať... Na ÁRO bojovala o krehký
život, vyhrala ho, no s katastrofálnymi
následkami. Zo zdravého urozprávaného
dievčatka je dnes slepé, takmer nemé
a nevládne dieťa. A hoci súd poslal do
basy zbesneného druha, biologická matka
si dnes spokojne užíva podmienečný trest,
ktorý jej čochvíľa vyprší. Dodnes nebola
zbavená rodičovských práv, na svoju
dcéru neplatí ani halier výživného a naše
súdy sa tvária, že nič vážneho sa predsa
nedeje... Príbehom sme chceli pomôcť
novej Marikinej rodine na nový bojler na
teplú vodu, po dohode sa napokon použili
peniažky na úhradu pobytu v Čilistove,
ale aj v bratislavských nemocniciach.
Mariku totiž vždy sprevádza milovaná
Evka, ktorá si lôžkodeň musí hradiť zo
svojho. Peňazí v tejto famílii nie je nikdy
dosť.

Jakub
Vymetá kontajnery, len aby našiel niečo
vhodné do bytu. Nikto mu to nekáže,
práve naopak. Súrodenci sa za to hanbia
a dohovárajú mu. A on je potom zo
všetkého nešťastný, nazúrený a zlostný.
Jediným priateľom je jeho utrápená mama
Danka. Ticho znáša údel mamy autistického
dospievajúceho syna. Ktorý sa sem-tam
zaženie aj na ňu a ktorý si vydupáva
pozornosť stoj čo stoj. Danka vie, že jej
syn je chorý, je autista a jediné, po čom
túžila, bolo zohnať poisťovňou nedotované
psychofarmaká, ktoré by jej synovi pomohli.
Lieky dostali, ale ich život aj naďalej
ani zďaleka nie je prechádzkou ružovou
záhradou.

Jozef
Prvá jazda na práve zakúpenej ojazdenej
motorke sa skončila ako v zlom filme.
Čelná zrážka s autom. Jožko sa už na
večeru, ktorú si u mamy objednal, nedostal.
A ona dodnes čaká... Jej syn sa na chvíľu
prebral z bezvedomia, prehodili spolu
aj pár slov, objala ho, dala mu pusu
a sľúbila, že zajtra príde zas. To bolo ich
posledné stretnutie. Na druhý deň našla
syna v bdelej kóme. Po pár mesiacoch
si ho priviezla domov a odvtedy je s ním
deň čo deň. Verí na zázrak, modlí sa, aby
sa milovaný syn prebral, aby sa posadil,
usmial, prehovoril. Krátko po tragédií stihol
pani Danku ešte rozvod s manželom
a naplno sa dostala do novej roly. Stala
sa opatrovateľkou chorého syna a jedinou
živiteľkou rodiny. Nedoplatky boli vysoké,
ale vďaka uverejneniu príbehu sa ich
podarilo vyplatiť a začať fungovať od nuly.

Braňo
Malý autista, ktorý je pánom celej famílie.
Doma chýbajú na batérii vodovodné
kohútiky, vitríny v obývačke sú prázdne,
koberec neexistuje, nijaká stolička
nesmie ostať prázdna na zemi. Šup
s ňou hore na skriňu, len nech je čo
najďalej z Braňovho dosahu! Rothovci si
už na tento „štandard“ zvykli. Čiastočne
sa s ním aj zmierili, vedia, že ich
rodina nikdy nezapadne do klasického
priemeru. Ale nikdy neprestali dúfať, že
stav ich Branka sa bude zlepšovať. Po
minuloročnej delfinoterapii na Kryme,
ktorá síce stála celý „majland“ však na
vlastnej koži pocítili, že čarovné delfíny
na choré deti zaberajú. Braňo sa odtiaľ
vrátil pokojnejší, začal sa častejšie sám
pýtať na záchod. Tento rok túžili dostať
sa tam znovu. Sen sa stal realitou. Dnes
sú už z ďalekého Krymu doma a priniesli
si nové pokroky. Braňovi sa čoraz viac
otvárajú ústa, u Rothovcov sa dokonca
v pokoji môže pozerať televízor. Zatiaľ
len desať minút, ale „vďaka bohu za to.“
Peniaze, ktoré Rothovci dostali, skončili
tam, kde mali – na delfínoch... 

Začiatok stránky