SBS-ka na staniciach mi je na ťarchu, vykážte ju prosím!

[13. 12. 2017]

Podľa novely Zákona o dráhach môže byť zo železničnej stanice vykázaný každý človek, ktorý obťažuje cestujúcich, je im nejakým spôsobom na ťarchu, alebo sa voči osobám na stanici správa agresívne. Takto definovaný dôvod dáva mnoho možností na interpretáciu toho, kto vlastne môže byť zo stanice vykázaný. Preto sa podľa tohto zákona dožadujem, aby boli z bratislavskej železničnej stanice vykázaní pracovníci esbéesky.   

Som človek, ktorý pravidelne cestuje vlakom. Nastupujem a vystupujem na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave a z vlastnej skúsenosti musím povedať, že ľudia bez domova ma svojou prítomnosťou v jej priestoroch nikdy neobťažovali. Neobťažuje ma, ak sa človek, ktorý nemá kam ísť, ukryje pred mrazom a niekde sa učupí, prípadne si sadne do čakárne. Dokonca ma neobťažuje ani to, keď zapácha alebo je pod vplyvom alkoholu a nemám túžbu poslať ho aj s jeho zápachom von do dažďa, vetra, či snehu.

Ako občanovi tohto štátu mi však vadí, že ŽSR míňajú neuveriteľných 400-tisíc eur na SBS službu, ktorá ľudí bez domova vyvádza von. Lebo ide o čiastku, ktorá dokáže zabezpečiť napríklad ročnú prevádzku veľkokapacitnej nízkoprahovej nocľahárne pre 190 ľudí. Alebo by sa dalo zriadiť a prevádzkovať približne 85 miest ročne pre závislých ľudí bez domova v tzv. wet sheltroch – útulkoch, kde majú prístup a odbornú pomoc. Za túto sumu by sa tiež mohlo ročne prenajať 80 jednoizbových bytov pre najviac ohrozených ľudí mesta, ktorí nemajú dostačný príjem nato, aby si zavezpečili bezpečné bývanie. Nemuseli by sa schovávať na stanici.

V Bratislave, podľa výskumu a sčítania ľudí bez domova z novembra 2016, existuje minimálne 685 osôb, ktoré sú nútené žiť na verejných priestranstvách a nemajú prístup ani len k 24-hodinovému ubytovaniu v útulkoch. 57 z nich sa našlo priamo na staniciach, vo vlakoch  a v opustených vagónoch.

Viem, ľudia bez domova a riešenie ich problémov nie sú v komeptencii ŽSR, ale vykazovať zo železničnej stanice niekoho len preto, že ho identifikujeme ako človeka bez domova tiež nie je v poriadku. Existujú predsa aj iné spôsoby riešenia, hodné vyspelej a solidárnej spoločnosti 21. storočia. Viem aj to, že železničná stanica nemôže suplovať domov a sociálne služby, ale v situácii, keď prístup k bývaniu a službám neexistuje, stáva sa posledným útočiskom človeka, ktorý nedokáže inak prežiť.

Ľudia, ktorí trpia závislosťami a rôznymi inými chorobami alebo psychickými poruchami vôbec nemajú šancu vyriešiť svoju situáciu tak, aby „neprekážali“ našim očiam na verejných priestranstvách či železničných staniciach. Existujú aj také krajiny, ktoré tomu porozumeli a zriaďujú denné centrá priamo na staniciach, aby ľuďom bez domova umožnili čo  najviac dostupné sociálne služby, hygienu a stravu v mieste, kde sa priamo nachádzajú.

A nielen to. Pre závislých ľudí bez domova v zahraničí vymysleli a úspešne realizujú riešenia zamerané na sprístupňovanie bývania s intenzívnou podporou sociálnych a iných služieb – tzv. Housing first. Aj mesto Bratislava sa pred niekoľkými dňami pridalo ku kampani, ktorú vyhlásila medzinárodná organizácia World Habitat na ukončovanie pouličného bezdomovectva. Jedným z hlavných princípov, ku ktorým sa kampaň hlási, je práve Housing first princíp. Môžme teda predpokladať, že magistrát Bratislavy by sa v nasledujúcom období mohol intenzívne zaoberať hľadaním riešení pre ľudí bez domova žijúcich na verejných priestranstvách.

Preto sa ŽSR pri riešení situácie s ľuďmi bez domova na staniciach v Bratislave mali v prvom rade obrátiť na samosprávu, ktorá zo zákona nesie zodpovednosť za pomoc týmto ľuďom, a tiež na odborníkov, ktorí majú skúsenosti a bezdomovectvu rozumejú. Tak by možno ušetrili 400-tisíc eur vyhodených na to, že sa títo ľudia presunú len o pár metrov ďalej, do najbližšieho závetria pod stanicou.

Ako racionálne rozmýšľajúcemu človeku mi nedá pokoja ešte jedna otázka. Čo sa s týmito ľuďmi stane, keď ich dnes, túto zimu, SBS pracovník vyvedie von, mimo zrak cestujúcej verejnosti? Vyparia sa? Kdeže! Ostanú v uliciach nášho hlavného mesta, v mrazivom počasí ohrození na živote.

Táto myšlienka ma veľmi obťažuje a ako cestujúcu ma veľmi obťažuje aj pohľad na pracovníka SBS, ktorý vyvádza von zo stanice človeka bez domova. A ešte viac ma to obťažuje, ak pri tom pracovník SBS použije hrubú silu alebo agresívne, nátlakové správanie.

Preto, ak sa ako cestujúca stanem svedkom takéhoto „zákroku“, budem sa dožadovať svojho práva podľa zákona: SBS-ka na staniciach mi je na ťarchu, vykážte ju prosím!

Nina Beňová, OZ Proti prudu (vydavateľ Nota bene)

Kontakt: 0908/434826, nina.benova@notabene.sk