Día de muertos (Deň mŕtvych)

[13. 05. 2008]

Divadlo bez domova je komunitné divadlo, ktoré vytvára priestor na to, aby ľudia patriaci k znevýhodneným skupinám obyvateľstva pomocou umenia, našli cestu k iným a k sebe. Vznikli sme prirodzeným vývojom počas práce na divadelných projektoch Nota bene a sme jediným divadlom na Slovensku, v ktorom hrajú bezdomovci. Krvavý kľúč, Oktagon, to sú názvy divadelných hier, ktoré sme počas predchádzajúcich troch rokov naskúšali a odohrali v rôznych mestách Slovenska aj na festivaloch v zahraničí.

Momentálne sú hercami a herečkami v našom divadle predajci pouličného časopisu, ľudia v ťažkej sociálnej situácii a telesne handicapovaná mládež. Aj napriek tomu, že sme divadlom bez domova, skúšame pravidelne každú nedeľu v budove Divadelného ústavu v Bratislave. Predstavte si, že nám kvôli neúčasti hercov ešte neodpadla ani jedna skúška.

A potom si predstavte slnečný, teplý november, keď sa v povetrí vznáša jemná vôňa čerstvo olúpaného manga, ktorú vám pouličný predavač núka za pár pesos. Že čo trepem? Skúste si predstaviť, ako to vyzerá v Mexiku prvého novembra, keď si na Slovensku pripomíname Pamiatku zosnulých. Ak to chcete vidieť a zažiť, nová divadelná hra ktorú sme pripravili je práve o tom.

Día de muertos - Deň mŕtvych, presne tak volajú mexičania tento sviatok a aj napriek čudným pocitom, ktoré môže názov vyvolať, Vás musím ukľudniť, je to komédia. S trochou nadsázky využíva niektoré „trápnosti“ mexickej telenovely a zároveň ukazuje zvláštne rituály a zvyky, ktoré obyvatelia tejto latinsko-americkej krajiny počas sviatku mŕtvych robia. Hru sme písali herečkám a hercom na „telo“ a na celom projekte sme pracovali od októbra 2007.

Rešpektovali sme hranice a možnosti každého jedného herca, preto sme napríklad vytvorili postavu pre herečku, ktorá sa necíti dobre, keby ju bolo vidieť a počuť. V rozšírenom hereckom tíme, máte možnosť zažiť ostrieľaných hercov z predchádzajúcich divadelných projektov, ale aj nové tváre, pre ktoré je hra začiatkom divadelnej kariéry. Na celom projekte je zvláštne to, že sa v divadelnom priestore stretli ľudia žijúci na ulici a telesne handicapovaní.

Spochybnili sme tak mýtus o tom, že bezdomovci nedokážu dávať a pomáhať, v tomto prípade ľuďom s handicapom. Všetkým členom divadla stretnutia umožnili pozrieť sa na veci inými očami a zistiť, že existujú aj oveľa ťažšie životné situácie, než majú oni sami. Základnou líniou rozohrávajúcou divadelný príbeh, je dlhoročná platonická láska Dona Pepeho (Augustín Horváth), k speváčke Lupite (Jela Matoušková).

Cafetería patriaca Rose-Maríi (Veve Szekerová) , je hlavným priestorom, v ktorom sa okrem spomenutej dvojice, stretávajú aj postavy prežívajúce vlastné príbehy, ako napríklad, nahluchlá, boháčka teta Cecília (Cecilka Maderová), indián Tliltic Ecotl (Sapawe), Conchita (Adela Kušíková), Andrés (Igor Tibenský), Kika (Olina Hertlová), zákazník (Anton Eros) alebo tajomná pani - La Catrina (Denisa Okrutská). To všetko sa premieša s poriadnou dávkou chilli, vôňou kávy a môžeme začať.

Ozaj, viete koľko rokov vyrovnávali zapotékovia kopec, aby mohli postaviť pyramídy, čo znamená Tliltic Ecotl a akej farby má Don Pepe oči? Nie? Tak vás srdečne pozývam na premiéru 4.júna 2008 o 19,00 do Štúdia12 na Jakubovom námestí v Bratislave. Viac informácií získate na www.divadlobezdomova.sk

Projekt podporili Ministerstvo kultúry SR, o.z.Proti prúdu, Karex, Drift.