Ľudia bez domova

[07. 01. 2009]

Tak sa volal druhý ročník celoslovenskej konferencie o bezdomovectve, organizovanej naším združením.

Viac ako 115 delegátov z 56 rôznych slovenských organizácií pracujúcich s bezdomovcami sa mohlo počas dvoch dní podeliť o svoje skúsenosti.

Prednáškami na tému zdravia a nízkoprahových zariadení prispeli aj kolegovia z českých a írskych neziskových organizácií.

Diskutujúci neobišli ani nový kontroverzný zákon o sociálnych službách. Zhodli sa, že ten sťaží prístup k sociálnym službám najviac zraniteľným ľuďom, medzi ktorých patria aj bezdomovci.

„Vezme občanom právo vybrať si poskytovateľa potrebnej sociálnej služby, navyše diskriminuje neverejných poskytovateľov.

Po novom bude o nich rozhodovať príslušný samosprávny orgán,“ poukázala na najväčšie nedostatky zákona spoluorganizátorka konferencie Nina Beňová.

Tie sa obrátili na prezidenta Ivana Gašparoviča a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR so žiadosťou o novelizáciu zákona.

Vyjadrili tiež nádej, že samosprávne orgány, na ktoré sa budú musieť žiadatelia o pomoc obrátiť ako prví, čoskoro oznámia spôsob napĺňania zákona, aby tak predišli prerušeniu poskytovania služieb.

Dúfajú, že VÚC a obce budú ústretové. Poskytovanie sociálnych služieb neziskovými organizáciami by malo byť v ich záujme, nakoľko niektoré obce a mestá nemajú vlastné zariadenia.

Druhá celoslovenská konferencia o bezdomovectve sa, samozrejme, nezaobišla ani bez tých, ktorých sa týkala najviac.

Bezdomovci mali možnosť vyjadriť sa v diskusii, ktorú moderoval Juraj Kušnierik. Okrem problému nájsť lacné a slušné bývanie a slabých pracovných príležitostí ich trápi aj príchod eura.

Jedni čakali väčšiu pomocnú ruku od spoločnosti, iní kriticky zabrúsili do vlastných radov. „Odsudzovať každého bezdomovca, to nie je fér.

Ale na 99 % si za to, že sa ocitli na ulici, môžu sami. Vyhovárajú sa: žena ma vyhodila, mama ma vyhodila, otec ma vyhodil. Nehovoria, čo robili oni!

„Doma sa starali, zametali, umývali okná, preto ich vyhodili?“ položil si rečnícku otázku bezdomovec Štrkáč.

Načrtol, že niektorým život bez domova jednoducho vyhovuje: „Je to pocit slobody. Nikto vám nemôže rozkazovať, povedať ani pol slova.“

Pre neho, ako aj pre iných bezdomovcov, však prišli chvíle, keď ich takýto život omrzel. Niekedy stačila jedna noc na ulici, aby sa začali snažiť svoju situáciu riešiť.