Cyklisticka Homeless Tour 1 etapa
Od odchodu s Bratislavy nám už ubehol zopár kilometrov, tak je čas zhodnotiť, čo všetko sme zažili. Odchod s Bratislavy prebehol presne podľa plánu, akurát sme nepočítali až s takým záujmom novinárov a médií. Zopár skalných nás do konca išlo odprevadiť až za hranicu do Bergu. Na hranici žiaden problém, takže už nič nebránilo našej tour.
Prvé kilometre boli dosť opatrné až niekam po Wiener Neustadt. Potom sme si uvedomili, že sme naozaj preč. Až po Wiener Neustadt sme išli po cyklotrase a prekvapilo nás, ako sa starajú o cyklistov. Upravené sedenia s lavičkami, všade čisto a pohoda.
Prvú noc sme strávili na nejakom smetisku za dedinou a na druhý deň sme šliapli do pedálov a hor sa do Álp. Tie ich „kopčeky“ nám dali trošku zabrať, ale zmákli sme ich na jednotku za dva dni. Vôbec sme sa neflákali, dvadsať kilometrov do kopca bolo nad normál a nečakali sme to, ale dali sme to. Nádherná alpská príroda, čistý vzduch - aj by sme tam pobudli nejaký čas, ale museli sme ísť ďalej.
Asi najlepšie na tých kopcoch boli zjazdy, strmé a dlhé niekoľko kilometrov. Zjazdy boli dobré, ale drsné v tom, že v 50 kilometrovej rýchlosti jeden blbý pohyb a píšete nám nekrológ. Veľmi sme sa tešili na Graz, ako si tam nafotíme biele pávy a pobeháme celé mesto, ale po príchode sme sa za pár minút rozhodli, že budeme pokračovať ďalej. Majú tu hnusné pivo a kafe tiež nie je čo v Blave.
Zopár bezdomovcov sme aj videli, zaujímavé je, že si žobrú v centre mesta a nikomu to nevadí. Prosto žobráci vždy patrili k mestu, a to akémukoľvek, tak ako prostitútky. Všetci o nich vedia a nik o tom nehovorí. Takže posledná noc v Rakúsku a na druhý deň na nás okolo obeda čakal hraničný prechod do Slovinska a hrozné zistenie, že tie ich cesty stoja úplne za hovno. Samá diera, sem tam asfalt, a preto ďakujeme všetkým, ktorí ste nám hovorili, že na tých hrubých gumách zomrieme. Sú najlepšie. Celkom milí ľudia a na rozdiel od Rakušákov sme im rozumeli.
Kúsok za hranicou nás privítalo nádherné mesto Maribor, ale tak isto ako v Grazi, ani tu sme sa nezdržali a išli sme ďalej. Ďalšia noc strávená v lese, kde to celkom ušlo, ráno povinná kávička a ide sa ďalej. Prvý dážď, ktorý nás prekvapil, nám nijako extra neublížil, a tak sme konečne dorazili do Ľubľany. Premočení a trošku aj unavení sme našli výdajňu pouličného časopisu Kralji ulice, kde nám pomohli s technickými problémami.
Tunajší ľudia sú fajn, hneď nám idú ukazovať, kde sa zdarmo najesť, takže dochádzame k záveru, že ani v Slovinsku sa bezdomovci nemajú horšie než v Bratislave. Sú tu možnosti, kde sa zdarma vyspat, najesť, možno aj urobiť si základnú hygienu. Bicykle nám zatiaľ držia, ani s ostatným vybavením nemáme problémy. Aj my sme v pohode, cesta nám ubieha a za dva - tri dni sa už budeme máchať v mori a bude nám zas o trochu lepšie.
JOSEF A JOZEF
PS. 502 KM a ideme ďalej... Josef a Jozef
Fotografie z Homeless Tour sú robené s fotoaparátom Sony Cyber Shot DSC-H1.
Ďakujeme sponzorom a podporovateľom tohto projektu:
Ďakujeme nezávislému majetkovému poradcovi Ing. Sylvii Chmelinovej za darovanie kamery, 0908 756 249, chmelino@post.sk
Názory a postoje v uverejnených článkoch o cyklistickej Homeless Tour nemusia zodpovedať názoru OZ Proti prúdu.
Začiatok stránky
