Domov s vôňou koláčov
Predajkyňa Eva po rokoch v nocľahárni konečne býva vo vlastnej izbe s kuchyňou, kde znovu objavuje vôňu domova, recepty z detstva aj pocit bezpečia. Jej nový začiatok vznikol vďaka programu Bývanie NOTA BENE a podpore ľudí, ktorí veria, že nikto nemá ostať na ulici.
Z nocľahárne do vlastnej kuchyne
Eva listuje v kuchárskej knihe. Zohnala ju len nedávno, ale už si poznačila niekoľko sľubných receptov. Na stránky dopadá svetlo z veľkého okna s výhľadom na strechy bratislavského starého mesta. Na parapet zabubnuje holub a vytrhne našu predajkyňu z úvah nad lákavým obrázkom torty Viera. „Ako prvé predsa len spravme zaviate broskyne,“ navrhne Maji, sociálnej pracovníčke z programu Bývanie NOTA BENE.
„Veľmi rada pečiem a varím, ale dlho som sa k tomu nedostala,“ vysvetľuje. Vyše desať rokov prespávala v nocľahárni pre ľudí bez domova, kam nocľažníkom vozili hotovú večeru. Nedávno sa to zmenilo. Nasťahovala sa do jednoizbového bytu, prenajatého cez našu organizáciu Proti prúdu. Konečne má vlastnú kuchyňu, v ktorej môže premeniť spomienky na skutočné buchty, francúzske zemiaky alebo slaný koláč s bryndzou a smotanou. „Evka si pamätá veľa receptov. Po dlhej prestávke však potrebuje trochu podpory, aby znova nadobudla kuchársku istotu,“ hovorí Maja, ktorá tiež rada varí. „Bude z nás dobrý tím,“ usmieva sa Eva, ktorej sa kuchyňa spája s mamou či prípravou zákuskov na svadbu. Spoločné varenie jej teraz pomáha udomácniť sa.
Eva nikdy predtým nebývala sama. Až keď sa presťahovala do prenajatého bytu. „Mala som dvoch súrodencov, neskôr vlastnú rodinu. Mám rada ľudí, stále okolo mňa niekto bol,“ spomína. Neskôr, keď prespávala v nocľahárni, ich však bolo až priveľa. Nedalo sa im vyhnúť. „Snažila som sa nevnímať ich. Zaspávala som so slúchadlami v ušiach, počúvala som rádio.“ Na ticho v prenajatom byte si dodnes úplne nezvykla. Teší sa z hrkútania holubov za oknom, sleduje televíziu a počúva rádio. „Teraz sa rozladilo, a to je zle. Ešteže si prišla, potrebujem tvoju pomoc,“ obracia sa na Maju, ktorá jej opäť ukazuje, ako vyhľadať obľúbenú stanicu. Keď šumenie v rádiu vystrieda hudba, Eva si vydýchne. Zase si pred spaním bude môcť pustiť svätú omšu.
S Máriou nastavovali aj televízor. Učili sa, ako obsluhovať rúru a novú práčku. S prístrojmi, ktoré sú pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou života, už dávno nemala skúsenosti. „V nocľahárni som si pranie zaplatila a ráno som dostala čisté veci,“ vysvetľuje. V byte sa znova stáva samostatnou a nezávislou. Z nocľahárne na okraji Bratislavy sa presťahovala do centra mesta. „Veľmi dobre mi to padlo. Odtiaľto sa všade rýchlo dostanem. Na predajné miesto neďaleko Amerického námestia aj do kostola.“
Dôveryhodná reklama
Podnájom si môže dovoliť vďaka zníženému nájmu, za ktorý nám byt prenajali ochotní prenajímatelia. V rádiu sa dopočuli, že hľadáme nájomné byty do programu Bývanie NOTA BENE. Predajcov, ktorých do bytov umiestňujeme vyberáme veľmi dôkladne, po zvážení mnohých faktorov a obmedzení, podľa ich zraniteľnosti a špecifík konkrétneho bytu. Tento sme vyhradili pre niekoho, kto potrebuje väčšiu podporu pri platení nájomného. Za noc v nocľahárni Eva platila jedno euro a potrebovala istý čas, aby dokázala platiť viac. Domov v byte mohla získať aj vďaka tomu, že sa nám ozvali ľudia, ktorí nemali voľný byt, ale chceli niekomu dočasne prispievať na nájomné.
„Teraz si môžem šetriť, aby som mala peniaze na neskôr,“ hovorí Eva, ktorá sa len nedávno vrátila k predaju NOTA BENE. S časopisom začínala pred vyše šesťnástimi rokmi, no potom mala pár rokov prestávku. „Chodila som na brigády. Robila som napríklad pomocnú silu v kuchyni, umývala som riad, ale prepustili ma.“ Privyrábala si aj upratovaním v nocľahárni. Väčšinu času trávila vonku. „Z nocľahárne sme mali odísť do ôsmej ráno. V lete sme sa mohli vrátiť o šiestej, v zime o piatej.“ Medzitým sa prechádzala po meste. V chladnom počasí hľadala útočisko na Hlavnej stanici.
Po zápale pľúc sa dostala do útulku pre chorých ľudí bez domova, v ktorom mohla ostať po celý deň. Tam sa začala venovať rôznym ručným prácam, ku ktorým sa opäť vrátila v našej tvorivej dielničke. Navštevuje ju viacero ľudí, ktorí cez nás získali domov v nájomných bytoch. Je to pre nich príležitosť, ako sa vymaniť z osamelosti a zmysluplne si vyplniť voľný čas, na ktorý dovtedy neboli zvyknutí. Naučia sa niečo zaujímavé a budujú nové priateľstvá. Eva zatiaľ nevynechala ani jedno stretnutie.
„Kúpila som si ihlice, ešte potrebujem knihu o pletení, aby som sa naučila robiť rôzne vzory. Šál na zimu by bol dobrý, môžem ho aj podarovať,“ zasníva sa. „Ľudia v NOTA BENE sú ku mne veľmi milí a veľmi mi pomáhajú.“ Eva vyratúva, že majitelia bytu jej zabezpečili novú práčku, televízor a komodu. My sme prispeli perinami a posteľnou bielizňou a pomohli Eve s prípravou bytu. Vytepovali sme koberec a byt sme vymaľovali. Niekoľkí naši predajcovia si privyrobili tým, že byt dôkladne upratali. „Keď som prespávala v nocľahárni, musela som stále dávať pozor, aby mi niečo nezmizlo. Tu si nemusím schovávať topánky pod vankúš. Stačí, že zavriem dvere.“
Riešenie bezdomovectva je pre človeka vždy behom na dlhú trať. Takéto dobré konce by však neboli možné aj bez vašej podpory. Spoločnými silami dokážeme meniť adresy ľudí bez domova – z ulice do bezpečného a stabilného bývania v nájomných bytoch.
Prispejte na pomahatjelahke.sk