Práca vás z ulice nedostane. Jedinou cestou, ako z nej odísť, je veľakrát až smrť.
Alkohol nie je hlavným problémom ľudí bez domova, tým je nedostatok dostupného bývania. Pre štát je jednoduchšie zatvárať pred bezdomovectvom oči než meniť zákony, hovorí Nina Beňová, riaditeľka Nota bene
Kto sa môže dostať na ulicu?
Úplne každý jeden z nás. Bezdomovectvo si človek nevyberá. Nie je to životná voľba. Veľakrát sa na ulicu dostanete postupne. Prídete o prácu, nájdete si rôzne brigády, ale tie vôbec nestačia na zaplatenie nájmu či hypotéky. Potom sa dostanete do ubytovne a odtiaľ je už len krôčik na ulicu.
Dnes časopisy Nota bene predávajú stovky ľudí. Aké majú za sebou príbehy?
Časopisy predáva veľmi rôznorodá skupina ľudí odhodlaná popasovať sa so svojou náročnou situáciou. Niektorí sa ocitli v kríze a zrazu ostali na ulici, iní sa trápia s bezdomovectvom roky. Mnohí z predajcov sú už tesne pred odchodom do dôchodku, majú zdravotné problémy, alebo sú na invalidnom dôchodku a v zlej finančnej situácii. Mali sme pána, ktorého celá rodina bola na východe Slovenska. Tajil, že skončil na ulici, pretože jej nechcel pridávať starosti. Alebo pani v seniorskom veku, ktorá nemala žiadne peniaze, a tak cestovala vlakom z Prešova do Bratislavy, aby mala kde prespať.
V spoločnosti sa ozývajú hlasy, aby ľudia bez domova išli pracovať. Potom budú schopní zaplatiť si normálne bývanie a nebudú musieť predávať časopis. Funguje to takto jednoducho?
Keď stojíte s časopisom na ulici, idete s kožou na trh. Každý hneď vidí, že ho predávate, lebo nemáte domov. To chce veľkú odvahu a odhodlanie. Na ulici sú aj hendikepovaní ľudia, invalidní dôchodcovia či seniori, ktorí si prácu nájsť už nevedia. Viacerí naši predajcovia majú okrem predaja časopisov aj ďalšie brigády. Napriek tomu to nestačí na to, aby dokázali zložiť kauciu na byt a platiť bežný nájom. Práca vás nedostane z ulice. Darmo sa snažíte, nezískate dostatok financií na to, aby ste si mohli dovoliť ubytovanie z komerčného trhu. Mať prácu nie je riešením bezdomovectva.
Kto sa môže dostať na ulicu?
Úplne každý jeden z nás. Bezdomovectvo si človek nevyberá. Nie je to životná voľba. Veľakrát sa na ulicu dostanete postupne. Prídete o prácu, nájdete si rôzne brigády, ale tie vôbec nestačia na zaplatenie nájmu či hypotéky. Potom sa dostanete do ubytovne a odtiaľ je už len krôčik na ulicu.
Dnes časopisy Nota bene predávajú stovky ľudí. Aké majú za sebou príbehy?
Časopisy predáva veľmi rôznorodá skupina ľudí odhodlaná popasovať sa so svojou náročnou situáciou. Niektorí sa ocitli v kríze a zrazu ostali na ulici, iní sa trápia s bezdomovectvom roky. Mnohí z predajcov sú už tesne pred odchodom do dôchodku, majú zdravotné problémy, alebo sú na invalidnom dôchodku a v zlej finančnej situácii. Mali sme pána, ktorého celá rodina bola na východe Slovenska. Tajil, že skončil na ulici, pretože jej nechcel pridávať starosti. Alebo pani v seniorskom veku, ktorá nemala žiadne peniaze, a tak cestovala vlakom z Prešova do Bratislavy, aby mala kde prespať.
V spoločnosti sa ozývajú hlasy, aby ľudia bez domova išli pracovať. Potom budú schopní zaplatiť si normálne bývanie a nebudú musieť predávať časopis. Funguje to takto jednoducho?
Keď stojíte s časopisom na ulici, idete s kožou na trh. Každý hneď vidí, že ho predávate, lebo nemáte domov. To chce veľkú odvahu a odhodlanie. Na ulici sú aj hendikepovaní ľudia, invalidní dôchodcovia či seniori, ktorí si prácu nájsť už nevedia. Viacerí naši predajcovia majú okrem predaja časopisov aj ďalšie brigády. Napriek tomu to nestačí na to, aby dokázali zložiť kauciu na byt a platiť bežný nájom. Práca vás nedostane z ulice. Darmo sa snažíte, nezískate dostatok financií na to, aby ste si mohli dovoliť ubytovanie z komerčného trhu. Mať prácu nie je riešením bezdomovectva.