5. ročník našej konferencie Ľudia bez domova 2013

[05. 06. 2013]

124 účastníkov z celého Slovenska, z Čiech, Poľska a z Fínska - zástupcov organizácii pracujúcich s ľuďmi bez domova, ale aj predstaviteľov z radov slovenských a českých ministerstiev a mestských organizácií si vymenilo skúsenosti na našj odbornej konferencii Ľudia bez domova 2013 v dňoch 30. - 31. 5. 2013 v Beladiciach, pri Nitre.
 
Zástupcovia 42 organizácii v spoločnom Vyhlásení vyjadrili znepokojenie, že sociálne služby pre ľudí bez domova fungujú najmä vďaka entuziazmu pracovníkov s ľuďmi bez domova. Chýba sieť základných služieb krízovej intervencie pre bezdomovcov, ktoré dostávajú od obcí a samosprávnych krajov najmenšiu podporu. Krízová intervencia je len prvou fázou ich aktívneho sociálneho začlenenia do spoločnosti. Ľudia bez domova potrebujú pomoc formou lacného nájomného bývania a stabilnej práce, ktorá im dáva príležitosti vstupovať do štandardných sociálnych vzťahov a stať sa opäť riadnymi členmi spoločnosti. Úplne absentujú preventívne aktivity pre dlžníkov a neplatičov a inak ohrozených ľudí. Organizácie vyzývajú Vládu SR, aby aktívne sociálne začleňovanie ľudí bez domova bolo jednou z priorít do ktorých sa investujú prostriedky z Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 až 2020. Pri vytváraní programových cieľov ponúkajú odbornú spoluprácu. Text vyhlásenia je dole. 
 
Súčasťou konferencie bola pilotná prezentácia revolučného systému "Housing first" na Slovensku, od fínskeho hosťa, Hannu Puttonena, exprezidenta FEANTSA (európskej federácie organizácii pracujúcich s bezdomovcami.) Skúsenosti krajín, ktoré využívajú prístup Housing first/Bývanie ako prvý krok ukazujú, že riešiť v prvom rade istotu dlhodobého bývania a až následne všetky ďalšie problémy (ako závislosť, zdravie, či práca) je prekvapivo efektívne a dokonca aj lacnejšie riešenie ako doterajšie prístupy. Namiesto krízového riešenia napr. vo forme nocľahární a útulkov ponúka dlhodobé riešenie - ich transformáciu na sociálne byty.

Na konferencii boli predstavené aj úspešné modely zamestnávania ľudí bez domova na Slovensku v Poľsku a v Čechách.  

Konferencia ako jediná svojho druhu na Slovensku prináša príklady dobrej praxe v oblasti riešenia bezdomovectva zo zahraničia i Slovenska a poskytuje potrebný priestor na výmenu skúseností a diskusiu nielen na úrovni organizácií, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, ale aj na úrovni zástupcov ministerstiev a akademickej obce.

 
„Na Slovensku si neuvedomujeme, že bývanie nie je luxus, ale základná ľudská potreba. Máme nedostatok bytov - podľa posledného sčítania pripadá na 1000 obyvateľov len 329 bytov, a sociálnych bytov je z celkového bytového fondu len 0,7% (oproti 17% v Českej republike či 23 % v Rakúsku). Ľudia na Slovensku necítia istotu dlhodobého bývania: chýbajú zákony na ochraniu nájomníkov, príspevok na bývanie sa nedostáva k tým, čo ho najviac potrebujú a obce nevyužívajú všetky ponúkané možnosti podporovanej výstavby bytov. Hranica je tenká a každý z nás sa môže ocitnúť bez domova. Trúfnime si hľadať dlhodobé riešenia, ktoré idú k podstate a týkajú sa života nás všetkých. Sociálne byty sú riešením pre ľudí s nízkym príjmom a všetkých ľudí, čo stratili domov,“ povedala Sandra Tordová, zástupkyňa o.z. Proti prúdu. 

Konferenciu podporil Nadačný fond Slovenských elektrární v Nadácii Pontis a spolufinancovalu ju aj o.z. Proti prúdu vďaka predaju časopisu Nota bene. Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel a Nadácia Pontis sú dlhoročnými partnermi o.z. Proti prúdu. Ďakujeme.

Za dvojdňové tlmočenie na konferencii a preklady prezentácií zahraničných hostí ďakujeme našim dobrovoľníčkam Janke Ofúkanej a Katke Bernáthovej!

Vyhlásenie organizácií pracujúcich s ľuďmi bez domova (plné znenie) - v PDF tu.

                                                                                                          
My, účastníci 5. medzinárodnej konferencie „Ľudia bez domova 2013“ konštatujeme, že sociálne služby pre ľudí bez domova  fungujú najmä vďaka entuziazmu ľudí, ktorí pracujú s ľuďmi bez domova.  Veríme,  že život každého človeka možno zmeniť a dať mu zmysel. Človek bez domova má rovnaké právo na pomoc, solidaritu, dôstojný a plnohodnotný život.

Sociálne služby krízovej intervencie, určené pre jednotlivcov i rodiny bez domova, dostávajú od obcí a samosprávnych krajov najmenšiu podporu a najmenej uznania. Bez tejto podpory je systém sociálnych služieb pre ľudí bez domova nedostačujúci. Neexistuje tak koncepčná sieť služieb, ktorá by dostatočne pomáhala ľuďom bez domova aspoň na základnej úrovni. Úplne absentujú preventívne aktivity pre dlžníkov, neplatičov nájomného a inak ohrozených ľudí.

Žiadame od Vlády SR naprogramovať priority, do ktorých chceme investovať prostriedky z Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 až 2020. Trváme na tom, aby aktívne sociálne začleňovanie ľudí bez domova bolo jednou z týchto priorít. Pri vytváraní programových cieľov ponúkame odbornú spoluprácu.
Stále platí, čím dlhšie sú ľudia na ulici, tým dlhšie bude trvať, kým sa opäť stanú akceptovanými  členmi svojej komunity. Služby krízovej intervencie končia vtedy, keď zo zariadenia odchádza človek s jasnou predstavou o tom ako chce ďalej žiť a s jasným zámerom ako to uskutočniť. Vtedy je krízová intervencia úspešná, ale na jej konci stále stojí človek bez domova. Má síce strechu nad hlavou (ubytovňa, podnájom) a príležitostnú prácu, ale zostáva bez podpory  a v stave ohrozenia. Krízová intervencia pre ľudí bez domova je len prvou fázou ich aktívneho sociálneho začlenenia do spoločnosti. Títo ľudia potrebujú lacné nájomné bývanie a stabilnú prácu, pretože to im dáva príležitosti vstupovať do štandardných  sociálnych vzťahov a stať sa opäť riadnymi členmi spoločnosti. Zvládnuť túto fázu návratu do bežného života je veľmi ťažké. Dôvodom je, že asistované služby sociálneho bývania sú u nás „v plienkach“ a špecializované služby zamestnanosti  pre ľudí bez domova ako znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, nefungujú. Nie preto, že by neexistovali nadšenci, ktorí ich chcú robiť, ale preto, že si ich úrady práce neobjednávajú a sami nerobia.  Zostáva nám človek bez domova motivovaný pre zmenu, ale bez akejkoľvek podpory.

Výsledkom absencie sociálneho bývania a špecializovaných služieb zamestnanosti je skutočnosť, že práca odborníkov krízovej intervencie nie je zúročená. Ľudia, ktorí nezvládli druhú fázu návratu do spoločnosti sa vracajú na začiatok, na ulicu. Najťažšou úlohou sociálneho pracovníka je motivovať človeka z ulice pre zmenu. My túto úlohu dokážeme zvládnuť, ale naša práca neprináša dostatočný efekt ak tí, ktorí mali prevziať štafetu podpory, zlyhávajú. Sú to najmä mestá a obce, ktoré majú len veľmi sporadicky a nesystémovo rozpracovanú bytovú politiku pre nízkopríjmové domácnosti. Je to štát, ktorý dlhodobo nerieši príspevok na bývanie pre najchudobnejších a sú to úrady práce, ktoré nie sú ochotné uznať, že súkromné služby zamestnanosti môžu byť v práci so znevýhodnenými uchádzačmi  úspešnejšie ako oni.
 

V Beladiciach, 31. mája 2013